Výber z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v roku 2018

V praxi je jedným z najčastejších prípadov prejednávaných Súdnym dvorom EÚ v oblasti verejného obstarávania posudzovanie zákonnosti uplatňovania výnimiek z riadnych postupov verejného obstarávania, ktoré musia byť v každom prípade vykladané reštriktívne, a ten, kto sa uplatnenia a výnimky dovoláva, ju musí aj riadne zdôvodniť. V roku 2018 sa Súdny dvor EÚ opätovne nevyhol tejto otázke a posudzoval ju v rozsudku z 20. marca 2018 vo veci C-187/16, , a to v kontexte oprávnenia vyňať spod povinnosti aplikovať postupy verejného obstarávania na služby, ak ich plnenie musia sprevádzať osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte, alebo ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov daného štátu v zmysle čl. 14 smernice 2004/18/ES¹⁾. Ustanovenie čl. 14 smernice 2004/18/ES našlo svoj modifikovaný odraz aj v "novej" smernici 2014/24/EÚ²⁾, konkrétne v jej článku 15, preto je toto rozhodnutie aplikovateľné aj v prostredí "nových" smerníc.

Z rozhodnutia

72 Podľa čl. 346 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej aj "ZFEÚ") však na jednej strane žiadny členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie, podľa jeho názoru, odporuje základným záujmom jeho bezpečnosti. Ako uviedla generálna advokátka v bode 42 svojich návrhov, toto ustanovenie sa vzhľadom na svoju všeobecnosť môže uplatniť aj v prípade nevojenských zadávacích konaní, akými sú tlačiarenské zákazky, ktorých sa týka prejednávaná žaloba.

73 Na druhej strane z čl. 4 ods. 2 smernice Rady 92/50/EHS o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (ďalej aj "smernica 92/50/EHS") a čl. 14 smernice 2004/18/ES, ktoré majú takmer rovnaké znenie, vyplýva, že tieto smernice sa nevzťahujú na služby, ak ich plnenie musia sprevádzať osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte alebo ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov daného štátu.

74 Na tieto výnimky sa v tomto konaní odvoláva Rakúska republika s cieľom odôvodniť priame zadanie predmetných zákaziek na tlačové služby spoločnosti ÖS.

75 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ako tvrdí Rakúska republika, je úlohou členských štátov definovať svoje základné bezpečnostné záujmy a v prejednávanom prípade úlohou rakúskych orgánov určiť potrebné bezpečnostné opatrenia na ochranu verejnej bezpečnosti tohto členského štátu v rámci tlače dokladov totožnosti a iných úradných dokumentov, ako sú dokumenty, o ktoré ide v prejednávanej veci (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 16. októbra 2003 vo veci C-252/01, , EU:C:2003:547, bod 30).

76 Zároveň je však potrebné pripomenúť, že ako už Súdny dvor EÚ rozhodol, opatrenia, ktoré členské štáty prijímajú v rámci oprávnených požiadaviek verejného záujmu, nie sú ako celok vylúčené z uplatňovania práva Európskej únie len na základe skutočnosti, že sú osobitne prijímané v záujme verejnej bezpečnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora EÚ z 8. apríla 2008 vo veci C-337/05, EU:C:2008:203, bod 42 a citovanú judikatúru).

77 Okrem toho výnimky, o ktoré ide v tejto žalobe, ako vyplýva z ustálenej judikatúry týkajúcej sa odchýlok od základných slobôd, musia byť vykladané reštriktívne [pozri analogicky, pokiaľ ide o čl. 346 ods. 1, písm. b) ZFEÚ, rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 7. júna 2012 vo veci C-615/10, EU:C:2012:324, bod 35 a citovanú judikatúru].

78 Navyše, hoci čl. 4 ods. 2 smernice 92/50/EHS a čl. 14 smernice 2004/18/ES, na ktoré sa predovšetkým odvoláva Rakúska republika, ponechávajú členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré považujú za nevyhnutné na ochranu svojich základných bezpečnostných záujmov, tieto články nemožno vykladať tak, že by členským štátom priznávali právomoc odchýliť sa od ustanovení Zmluvy o fungovaní Európskej únie len odvolaním sa na tieto záujmy. Členský štát, ktorý sa odvoláva na tieto výnimky, totiž musí preukázať potrebu ich použitia na ochranu jeho základných bezpečnostných záujmov. Takáto požiadavka sa rovnako vzťahuje aj na situáciu, keď sa tento členský štát, navyše, odvoláva aj na čl. 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. septembra 2014 vo veci C-474/12, , EU:C:2014:2139, bod 34).

79 V dôsledku toho musí členský štát, ktorý sa odvoláva na tieto výnimky, preukázať, že potrebnú ochranu takýchto záujmov by nebolo možné dosiahnuť v rámci vyhlásenia zadávacieho konania, ktoré stanovujú smernice 92/50/EHS a 2004/18/ES (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ z 8. apríla 2008 vo veci C-337/05, , EU:C:2008:203, bod 53).

80 Aj keď v tomto prípade Rakúska republika nepochybne označila svoje základné bezpečnostné záujmy, ktoré je, podľa nej, nevyhnutné ochrániť, ako aj záruky spojené s ochranou týchto záujmov, súčasne je potrebné posúdiť, či vzhľadom na to, čo bolo pripomenuté v bodoch 75 a 76 tohto rozsudku, tento členský štát preukázal, že sledované ciele by nebolo možné dosiahnuť v rámci vyhlásenia zadávacieho konania tak, ako je to ustanovené v týchto dvoch smerniciach.

81 Rakúska republika v tejto súvislosti v prvom rade uvádza, že ochrana základných národných bezpečnostných záujmov si vyžaduje centralizované vykonávanie zákazky na tlač úradných dokumentov prostredníctvom jej zadania jedinému podniku.

82 Aj keď je potrebné uznať, že centralizáciu vykonávania predmetnej zákazky možno vzhľadom na dôvody, ktoré uvádza Rakúska republika, považovať za prostriedok ochrany jej základných národných bezpečnostných záujmov, je potrebné uviesť, že dodržanie pravidiel postupu zadávania verejných zákaziek uvedených v čl. 8 smernice 92/50/EHS v spojení s čl. 11 až 37 tejto smernice a v čl. 20 smernice 2004/18/ES v spojení s čl. 23 až 53 tejto smernice netvorí prekážku toho, aby bolo vykonávanie predmetnej zákazky zverené jedinému subjektu.

83 Hoci, ako uvádza Rakúska republika, členské štáty majú povinnosť dodržiavať ustanovenia čl. 3 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi, ktoré im ukladá určiť jeden subjekt zodpovedný za tlačenie pasov a cestovných dokladov, zároveň je potrebné konštatovať, že toto ustanovenie sa obmedzuje na povinnosť určiť takýto jediný subjekt, ale bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom vylučovalo predchádzajúce využitie postupu zadávania verejných zákaziek na účely takéhoto určenia.

84 Pokiaľ ide, v druhom rade, o tvrdenie Rakúskej republiky založené na nevyhnutnosti, aby rakúske orgány v rámci právomocí, ktoré im priznáva § 6 ods. 3 StDrG, dokázali zabezpečiť účinný administratívny dohľad nad jediným poskytovateľom služby, ktorého výrobné a skladovacie priestory sa nachádzajú na území tohto členského štátu, v danom prípade voči spoločnosti ÖS, je potrebné uviesť, že hoci je pravda, že hospodársky subjekt, ktorému bolo zverené vykonávanie predmetnej záka