Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Posudzovanie konfliktu záujmov v rámci verejných obstarávaní s uplatnením sociálneho hľadiska
Dátum: Rubrika: Články
Konflikt záujmov predstavuje jednu z kľúčových výziev vo verejnom obstarávaní, a to rovnako v prípadoch, v ktorých je súčasťou procesu aj uplatnenie sociálneho hľadiska. Pri implementácii sociálnych hľadísk je nevyhnutné dbať na objektivitu hodnotenia a zabrániť situáciám, ktoré by mohli viesť k preferovaniu určitých uchádzačov na základe osobných alebo inštitucionálnych väzieb. Zároveň sa do procesu posudzovania konfliktu záujmov dostávajú ďalšie premenné ako pôvod finančných prostriedkov, a teda financovanie z vlastných zdrojov alebo dotačných schém EÚ, otázka posudzovania konfliktu záujmov pri zákazkách vyňatých zo zákona, ako aj vplyv iných legislatívnych predpisov, ktorými je verejný obstarávateľ viazaný. Uvedené častokrát predstavuje tenký ľad, ktorého existenciou sú si verejní obstarávatelia vedomí, čoho dôsledkom si komplikujú proces verejného obstarávania, volia prísnejší postup, prípadne majú obavy z použitia výnimiek, čo nepopierateľne vplýva aj na uplatňovanie sociálneho hľadiska. Tento článok sa pokúsi objasniť v kontexte uvedených premenných proces skúmania konfliktu záujmov pri využívaní jednotlivých inštitútov.
KONFLIKT ZÁUJMOV VO VEREJNOM OBSTARÁVANÍ
Problematika konfliktu záujmov je premietnutá najmä v § 23 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO"), ktorého právna úprava je transpozíciou identického inštitútu zavedeného európskymi hmotnoprávnymi smernicami z roku 2014. Predmetné ustanovenie ZVOdefinuje konflikt záujmov demonštratívne najmä pre situáciu, v ktorej
"zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním." Rovnako demonštratívne je vymedzená aj zainteresovaná osoba, ktorou je "najmä zamestnanec verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo iná osoba, ktorá poskytuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi podpornú činnosť vo verejnom obstarávaní a ktorá sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo osoba s rozhodovacími právomocami verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorá môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania bez toho, aby sa nevyhnutne podieľala na jeho príprave alebo realizácii".
Na úvod treba uviesť, že vznik samotného konfliktu záujmov nie je nezákonný, avšak je v rozpore so ZVO zúčastňovať sa procesu verejného obstarávania s vedomím konfliktu záujmov bez toho, aby bol oznámený a boli prijaté adekvátne opatrenia, ktoré zabezpečia objektívnosť procesu verejného obstarávania. Konflikt záujmov treba skúmať v rámci celého procesu verejného obstarávania s cieľom identifikovať, či nedošlo k zvýhodneniu určitého uchádzača, a teda porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, následkom čoho tomuto subjektu mohla vzniknúť neoprávnená výhoda, ktorá by mohla skresliť hospodársku súťaž. Dôkazné bremeno vo vzťahu ku konfliktu záujmov znáša verejný obstarávateľ, ktorý musí jednoznačne preukázať, že sa konfliktom záujmov zaoberal.
Na prvý pohľad jednoznačne stanovené pravidlá, avšak ich aplikácia je častokrát plná rozporov, ako je časové hľadisko posudzovania konfliktu záujmov spätne, metódy identifikácie konfliktu záujmov, kvalifikovanosť konfliktu záujmu, vhodnosť prijatých opatrení, absencia interných predpisov či potreba sankčných opatrení. V súvislosti s časovým hľadiskom vzniká oprávnená otázka, aký časový úsek je relevantný pre posúdenie konfliktu záujmov. Pomôckou môže byť
Usmernenie EK týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktov záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách 2021/C 121/01,
ktoré deklaruje, že
"minulé záujmy zainteresovanej osoby sú relevantné, len ak má zainteresovaná osoba naďalej povinnosti alebo záväzky vyplývajúce z predchádzajúcich pozícií, predchádzajúceho zamestnania u uchádzača, záujemcu, či subdodávateľa. Ak už od zastávania pozície u predchádzajúceho zamestnávateľa uplynulo viac ako päť rokov a zainteresovaná osoba už nemá žiadne záväzky, či povinnosti súvisiace s predchádzajúcimi pozíciami alebo predchádzajúcim zamestnaním, uvedené sa nepovažuje za konflikt záujmov."
[1] Rovnako na základe odporúčacieho dokumentu OECD Preventing Corruption in Public Procurement z roku 2016 by sa mal konflikt záujmov posudzovať za obdobie piatich rokov spätne.Na identifikáciu konfliktu záujmov okrem vedomostí verejného obstarávateľa, ako aj zainteresovaných osôb sú v čoraz väčšej miere využívané dostupné registre, ako aj rôzne komerčné špecializované informačné systémy, ktoré dokážu vytvárať prepojenia, za účelom skúmania konfliktu záujmov a kolúzneho správania.
Avšak aj tieto informácie o identifikovaných vzťahoch a väzbách treba vedieť správne vyhodnotiť a prijať adekvátne opatrenia vzhľadom na to, že nie každý identifikovaný vzťah je zároveň potencionálnym konfliktom záujmov, ako sa mnohí častokrát mylne domnievajú.
Podľa čl. 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES je potrebné, aby verejní obstarávatelia prijali vhodné opatrenia na účinné predchádzanie konfliktom záujmov, ktoré vznikajú pri vykonávaní postupov obstarávania, ako aj ich identifikáciu a nápravu,
"aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými hospodárskymi subjektmi".
Z uvedeného vyplýva, že dôležitým aspektom je práve účel sledovaný prevenciou a identifikáciou konfliktu záujmu, ktorým je zamedzenie situáciám, ktoré by mohli narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania, a ktorý možno na základe uvedeného považovať za kvalifikovaný konflikt záujmov. V súvislosti s prevenčnými opatreniami je vhodné prijať interné opatrenia vzťahujúce sa na predchádzanie a identifikáciu konfliktu záujmov a postupy v rámci organizácie. Nemenej dôležité sú detekčné opatrenia smerujúce k odhaleniu konfliktov záujmov a tiež reparačné/korekčné opatrenia smerujúce už k samotnej náprave a odstráneniu dôsledkov konfliktu záujmov.KONFLIKT ZÁUJMOV V PODLIMITNÝCH, NADLIMITNÝCH A VYHRADENÝCH ZÁKAZKÁCH
Podľa § 110 ods. 5 ZVO možno vyhradiť podlimitnú zákazku pre registrované sociálne podniky, fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku alebo chránené dielne alebo na realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30% zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby, za predpokladu dodržania zákonom ustanovených podmienok. V prípade vyhradenia nadlimitnej zákazky podľa § 36a ZVO túto možno vyhradiť len pre registrované integračné sociálne podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo môžu vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30% zamestnancov registrovaných integračných sociálnych podnikov, zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo zamestnancov programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotný
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
