Tento príspevok sa zaoberá v praxi obstarávateľov [1] zriedkavo využívaným ustanovením § 86 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO"), pričom zriedkavé využitie tohto ustanovenia ZVO autori pripisujú nižšiemu povedomiu obstarávateľov o existencii predmetného ustanovenia a možnosti jeho aplikácie. Predmetné ustanovenie, popri štandardných zákonných dôvodoch na vylúčenie ponuky uchádzača z verejného obstarávania uvedených v
§ 40 ods. 6 a nasl. ZVO, umožňuje obstarávateľovi vylúčiť ponuku, v ktorej podiel výrobkov z tretích štátov predstavuje viac ako polovicu hodnoty výrobkov tvoriacich ponuku. [2] Pre vylúčenie pochybností autori uvádzajú, že možnosť aplikácie § 86 ZVO sa vzťahuje výlučne na obstarávateľov podľa § 9 ZVO a nie na verejných obstarávateľov podľa § 7 ZVO či dotované osoby podľa § 8 ZVO. Do kategórie obstarávateľ však môžu spadať aj tieto subjekty, pokiaľ vykonávajú tzv. sektorové činnosti spôsobom, ktorým spadajú pod definíciu obstarávateľa vymedzenú v § 8 ZVO.
Ustanovenie § 86 ZVOpredstavuje slovenskú národnú transpozíciu čl. 85 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (ďalej len "Sektorová smernica"), legislatívnym prejavom čoho je, že sa z hľadiska systematiky ZVO a svojej aplikácie (druhá časť, tretia hlava ZVO) vzťahuje len na nadlimitné zákazky zadávané obstarávateľmi.
V danej súvislosti treba podotknúť, že pod obstarávateľom sa rozumejú nielen právnické osoby, na ktoré má ZVO definovaný vplyv verejný obstarávateľ, ale aj právnické osoby pôsobiace vo vymedzených sektoroch - ide najmä o energetiku, tepelnú energetiku, vodné hospodárstvo, odpady, dopravu a poštové služby. Netreba zabúdať, že pod obstarávateľa v tomto prípade môže spadať aj verejný obstarávateľ, pokiaľ zabezpečuje vymedzené činnosti (pre vymedzenie obstarávateľa pozri § 9 ZVO).
PONUKA S PODIELOM VÝROBKOV Z TRETÍCH ŠTÁTOV
Pre posudzovanie ponuky z hľadiska podielu výrobkov z tretích štátov nie je rozhodujúca povaha ani sídlo uchádzača, ale pôvod ponúkaných výrobkov (t.j. tovarov), ktoré sú súčasťou ponuky. Za výrobok (tovar) sa pre účely aplikácie § 86 ZVO v súlade s jeho ods. 2 považuje aj softvér v zariadeniach telekomunikačných sietí.
Pod tretím štátom sa rozumie štát, s ktorým Európska únia neuzavrela dvojstrannú alebo viacstrannú dohodu zabezpečujúcu porovnateľný a efektívny prístup dodávateľov z členských štátov na trhy tohto tretieho štátu. Pod takouto dohodou sa rozumie predovšetkým Dohoda svetovej obchodnej organizácie (WTO) o vládnom obstarávaní (GPA). Predmetná dohoda zaväzuje zmluvné strany, aby za tam stanovených podmienok sprístupnili svoje trhy pre účasť subjektov (a produktov) pochádzajúcich z územia zmluvných strán za rovnocenných podmienok.
V súlade s ods. 5§ 86 ZVO sa do podielu výrobkov (tovarov) z tretích štátov nezapočítavajú ani výrobky (tovary) pochádzajúce zo štátu, s ktorým sa v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie uzavrela viacstranná alebo dvojstranná dohoda, ktorá zaručuje dodávateľom zo SR porovnateľný a efektívny prístup na trh tohto štátu, alebo ak to vyplýva zo záväzkov, ktoré má Európska únia alebo SR voči tomuto štátu.
Treba poznamenať, že nie všetky štáty, ktoré sú súčasťou WTO, sú stranou dohody GPA a napríklad Čína, India, Ruská federácia, Brazília, Turecko a ďalšie štáty stranami dohody GPA zatiaľ nie sú, hoci sú v procese pristúpenia. [3]
Pre určenie (stanovenie) pôvodu, ako aj hodnoty výrobkov (t.j. tovarov) sa v členských štátoch Európskej únie uplatnia unifikované a v členských štátoch priamo aplikovateľné pravidlá Colného kódexu, [4] keďže spoločná colná politika Európskej únie ako colnej únie spadá pod výlučnú právomoc Európskej únie.
Berúc do úvahy dikciu ZVO, ale aj Sektorovej smernice, máme za to, že § 86 ZVO možno aplikovať nielen na zákazky, predmetom ktorých je výlučne dodanie tovaru, ale aj na zmiešané zákazky, v ktorých je hlavným predmetom tovar (pozri najmä § 30 ods. 1 ZVO). V danej súvislosti upozorňujeme aj na § 30 ods. 22 ZVO, v zmysle ktorého:
"Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmú zadať zmiešanú zákazku s cieľom vyhnúť sa použitiu pravidiel a postupov podľa tohto zákona."
, ktoré podľa nášho názoru dopadá aj na prípady aplikácie pravidiel podľa § 86 ZVO (hoci ods. 2 pre obstarávateľa vymedzuje len opciu, ods. 3 obsahuje záväzné pravidlo).
VYLÚČENIE PONUKY, V KTOREJ PODIEL VÝROBKOV Z TRETÍCH KRAJÍN PRESAHUJE 50% HODNOTY VÝROBKOV TVORIACICH PONUKU
Pokiaľ hodnota ponúkaných výrobkov (tovarov) s pôvodom v tretích štátoch predstavuje viac ako polovicu z hodnoty výrobkov (tovarov) tvoriacich ponuku, je obstarávateľ oprávnený ponuku vylúčiť, t.j. je na úvahe obstarávateľa, či daný fakultatívny dôvod vylúčenia bude aplikovať na konkrétny prípad, alebo nie.
V danej súvislosti upriamujeme pozornosť na skutočnosť, že do úvahy sa neberie ponuková cena uchádzača, keďže by tak bolo možné pravidlá stanovené v § 86 ZVO uchádzačmi jednoducho obísť; rovnako tak sa do úvahy neberie ani ponuková cena (ale ani hodnota) iných plnení, než sú výrobky (tovary), pričom pripomíname, že za výrobok sa v tomto prípade považuje aj softvér v zariadeniach telekomunikačných sietí.
Hoci vylúčenie ponuky obstarávateľom je len možnosťou, neznamená to, že by uplatnenie tohto fakultatívneho dôvodu vylúčenia vystavovalo obstarávateľa akémukoľvek riziku, čo sa týka možnej aplikácie revíznych postupov zo strany vylúčeného uchádzača. Toto právo jednoducho obstarávateľovi prináleží priamo zo zákona a jeho aplikáciu čo do dôvodov nie je potrebné osobitne odôvodňovať, pokiaľ v ponuke uchádzača existuje objektívny stav zakladaj
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
