Rozsudky Súdneho dvora a Všeobecného súdu Európskej únie v oblasti verejného obstarávania

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nejvyššího správního soudu (Česká republika) z 12. septembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 19. septembra 2023, ktorý súvisí s konaním: Česká republika - Generální finanční ředitelství proti Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže.

Ministerstvo financí (Česká republika) uzavrelo 29. júna 1992 zmluvu so spoločnosťou IBM World Trade Europe/Middle East/Africa Corporation (ďalej len "pôvodná zmluva"), na základe ktorej bol vytvorený informačný systém pre českú daňovú správu.

GFR, ktoré bolo zriadené v roku 2013 a ktoré je poverené správou daní v Českej republike, v tejto oblasti nahradilo toto ministerstvo.

GFR po tom, čo začalo 1. marca 2016 rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania podľa § 23 ods. 4 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, 20. mája 2016 zadalo v rámci tohto postupu verejnú zákazku na údržbu daného informačného systému v hodnote 33294389 českých korún (CZK) (približne 1 300 000 eur), spoločnosti IBM Česká republika, spol. s r. o., ktorej jediným spoločníkom bola v roku 1992 IBM World Trade Europe/Middle East/Africa Corporation.

Použitie takéhoto postupu bolo odôvodnené dôvodmi, ktoré spočívali v technickej kontinuite medzi dotknutým informačným systémom a jeho pozáručnou údržbou, ako aj dôvodmi týkajúcimi sa ochrany výlučných autorských práv IBM Česká republika (ďalej len "situácia výlučnosti") k zdrojovému kódu tohto systému. V súlade s ustanoveniami pôvodnej zmluvy je totiž táto spoločnosť nositeľom licenčných práv k uvedenému systému.

Orgán na ochranu hospodárskej súťaže svojím rozhodnutím z 9. októbra 2017 konštatoval, že GFR sa tým, že zadalo predmetnú verejnú zákazku spoločnosti IBM Česká republika, dopustilo porušenia. Uvedenú zákazku totiž zadalo bez toho, aby boli splnené podmienky na použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania. Na jednej strane GFR nepreukázalo, že verejnú zákazku, o ktorú ide vo veci samej, mohla z technických dôvodov plniť len IBM Česká republika. Na druhej strane potreba chrániť výlučné práva tejto spoločnosti k uvedenému zdrojovému kódu bola dôsledkom predchádzajúceho konania právneho predchodcu GFR.

Po zamietnutí odvolania podaného GFR proti tomuto rozhodnutiu rozhodnutím predsedu Úradu na ochranu hospodárskej súťaže, GFR podalo proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Krajský soud v Brně (Česká republika).

Tento súd zamietol túto žalobu najmä z dôvodu, že udelenie zákazky spoločnosti IBM Česká republika z dôvodu potreby dodržať jej výlučné autorské práva, bola spôsobená konaním právneho predchodcu GFR.

GFR preto podalo kasačný opravný prostriedok na Nejvyšší správní soud (Česká republika), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

GFR pred týmto súdom tvrdí, že ani ono, ani jeho právny predchodca neboli príčinou výlučného postavenia spoločnosti IBM Česká republika. Ku dňu uzavretia pôvodnej zmluvy, t.j. 29. júna 1992, bol jediný spoločník tejto spoločnosti jediným hospodárskym subjektom schopným poskytnúť požadované služby. Uvádza tiež, že ustanovenia pôvodnej zmluvy týkajúce sa autorských práv k zdrojovému kódu informačného systému dotknutého vo veci samej boli v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou platnou k tomuto dátumu. GFR zdôrazňuje, že sa pokúsilo zbaviť "závislosti" od spoločnosti IBM Česká republika, ale táto spoločnosť ho informovala o tom, že nechce previesť majetkové autorské práva k tomuto zdrojovému kódu. Ak by sa GFR nerozhodlo pre rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, uvedený informačný systém by bol nepoužiteľný a daňový úrad by nemohol riadne plniť svoju úlohu. Okrem toho začatie postupu verejného obstarávania na dodávku nového informačného systému by pre českú daňovú správu nebolo z finančného hľadiska rozumné.

Orgán na ochranu hospodárskej súťaže uvádza, že v čase podpisu pôvodnej zmluvy bolo zrejmé, že na riadne fungovanie informačného systému dotknutého vo veci samej bude potrebná údržba a technická podpora. Podľa tohto orgánu sa právny predchodca GFR a samotné GFR namiesto toho, aby sa riadili vývojom relevantnej právnej úpravy, spoliehali na výklad pôvodnej zmluvy a zákona o verejnom obstarávaní, ktorý umožňoval vykonávať správu tohto informačného systému bez vyhlásenia súťaže, výlučne prostredníctvom rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania.

Vnútroštátny súd uvádza, že Súdnemu dvoru dosiaľ nebol predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu čl. 31 bodu 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupo