„Publicita sa právom chváli ako liek na sociálne a priemyselné choroby. Slnečné svetlo je považované za najlepšie z dezinfekčných prostriedkov.“2 Takto vyzdvihoval pozitívnu úlohu transparentnosti pri správe vecí verejných neskorší sudca Najvyššieho súdu Louis D. Brandeis. Od tohto výroku ubehlo viac ako sto rokov, no otázka miery otvorenosti verejných inštitúcií a práva verejnosti na ich kontrolu je stále predmetom diskusie.
Rada
1)
Úradu
2)
pre verejné obstarávanie (ďalej len "Rada ÚVO") rozhoduje o odvolaniach proti meritórnym rozhodnutiam úradu vydaným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného alebo preskúmava rozhodnutia vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného mimo odvolacieho konania. Vplyvy rozhodnutí Rady ÚVO sú zásadné, a to nielen pre účastníkov príslušných konaní, ale majú aj priamy dosah na občanov, keďže sa rozhoduje o nakladaní s verejnými prostriedkami. Preto je nesporné, že aj rozhodovanie a činnosť Rady ÚVO by mala byť transparentná. Určenie rozsahu transparentnosti rozhodovania Rady ÚVO bolo stanovené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. S/23/2019-58.
3)
Správne konanie o sprístupnení informácií
Žilinský samosprávny kraj (ďalej len "ŽSK") dňa 4.10.2018 e-mailom podal Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len "ÚVO") žiadosť o poskytnutie informácií, predmetom ktorej bolo sprístupnenie informácií:
a)
materiálov na rokovanie Rady ÚVO, ktoré v zmysle čl. 5 štatútu Rady ÚVO mali byť zaslané kanceláriou Rady ÚVO jej členom pred rokovaním o odvolaniach proti rozhodnutiam ÚVO v konaní o námietkach v súvislosti s verejným obstarávaním na predmet zákazky "Obstarávanie dopravcu na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy pre potreby cestujúcej verejnosti v Nitrianskom samosprávnom kraji",
b)
prípadne ďalšie materiály v dispozícii ÚVO, obsahujúce kompletnú argumentáciu zvažovanú ÚVO pri posudzovaní obstarávania dopravcu na zabezpečenie služieb pravidelnej verejnej prímestskej autobusovej dopravy, a teda všetky zvažované hľadiská a argumenty, nielen argumentáciu obsiahnutú vo zverejnených rozhodnutiach a ich odôvodneniach.
Úrad pre verejné obstarávanie odmietol požadované informácie prvostupňovým rozhodnutím sprístupniť, pričom ako dôvody zamietnutia žiadosti uviedol:
a)
obmedzenie prístupu k informáciám, pretože tieto sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru,
b)
narušenie neverejnosti rokovaní rady žalovaného.
Proti tomuto rozhodnutiu podal ŽSK dňa 29.10.2018 rozklad, v ktorom namietal nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, a to najmä z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Úrad pre verejné obstarávanie rozklad žalobcu svojím rozhodnutím zamietol, pričom uviedol totožné dôvody ako v prvostupňovom rozhodnutí.
Správna žaloba
Žilinský samosprávny kraj považoval uvedené rozhodnutia za nezákonné, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v:
a)
nesprávnom posúdení otázky, či požadované informácie nie je možné sprístupniť z dôvodu výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci,
b)
nesprávnej aplikácii doktríny tzv. implicitných obmedzení práva na informácie.
Úrad pre verejné obstarávanie v rozhodnutí uviedol, že na požadované informácie možno vztiahnuť obmedzenie z dôvodu výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci.
4)
Podľa ÚVO požadované informácie predstavujú výsledok kontrolnej činnosti. Úrad pre verejné obstarávanie na odôvodnenie toho, že požadované informácie sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru len poukázal na ustanovenia právnych predpisov, z ktorých má vyplývať, že ÚVO vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním.
5)
Jedným z orgánov ÚVO je Rada ÚVO,
6)
a preto akékoľvek informácie týkajúce sa činnosti Rady ÚVO sú podľa žalobcu informáciami o výkone kontroly, dohľadu alebo dozoru.
Uvedená argumentácia je však neudržateľná. Účelom v napadnutom rozhodnutí odkazovaného obmedzenia práva na informácie je zaručiť nerušený priebeh kontroly. Z tohto dôvodu doktrína zastáva názor, že obmedzenie možno aplikovať len na informácie týkajúce sa prebiehajúcej kontroly. Pri už ukončenej kontrole totiž absentuje naplnenie účelu normy, keďže ukončená kontrola už neprebieha, a teda nemožno jej priebeh narušiť.
7)
Tento názor v minulosti potvrdil aj Najvyšší súd SR: "
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
