Nemožnosť žiadať o náhradu škody za bežné vylúčenie zo súťaže

1. Žalobca sa proti žalovaným domáhal náhrady škody (ušlého zisku) vo výške 3 252 780 Sk s príslušenstvom spoločne a nerozdielne z dôvodu vylúčenia žalobcu z verejnej súťaže, vyhlásenej právnym predchodcom žalovaných v 1. a 2. rade (Železnice Slovenskej republiky) na dodanie plastových plomb (v objeme cca 5 000 000 ks). Voči žalovaným v 1. a 2. rade uplatňoval náhradu škody podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OZ" alebo "Občiansky zákonník"), voči žalovanému v 3. rade podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon č. 58/1969 Zb.") z dôvodu, že rozhodnutia žalovaného v 3. rade, ktorými zamietol jeho námietky proti vylúčeniu z verejnej súťaže predchodcom žalovaných v 1. a 2. rade, boli ako nezákonné opakovane zrušené správnym súdom. S ohľadom na počet uchádzačov verejnej súťaže (3), vylúčenie jedného uchádzača, ktorý nepodal námietky a na najvýhodnejšiu ponuku žalobcu tvrdil, že rámcová zmluva by bola uzavretá s ním, a ak k tomu nedošlo, ako škodu uplatňoval ušlý zisk (rozdiel medzi nákupnou cenou od českého dodávateľa a ponúkanou cenou v súťaži).

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade ako právni nástupcovia vyhlasovateľa verejnej súťaže za tvrdenú škodu žalobcu nezodpovedajú. Obstarávateľ totiž nevylúčil žalobcu z verejnej súťaže s definitívnou platnosťou; k jeho vylúčeniu došlo až konaním žalovaného v 3. rade (zamietnutím námietok žalobcu), preto medzi konaním obstarávateľa a vylúčením žalobcu zo súťaže nie je priama príčinná súvislosť ako jeden z troch predpokladov zodpovednosti za škodu.

3. Aj vo vzťahu k žalovanému v 3. rade nezistil danosť predpokladov pre zodpovednosť štátu za tvrdenú škodu. Rozhodnutia žalovaného v 3. rade o zamietnutí námietok žalobcu proti vylúčeniu z verejnej súťaže boli síce ako nezákonné zrušené správnymi súdmi, vrátenie žalobcu späť do procesu verejného obstarávania by však podľa súdu automaticky neviedlo k uzavretiu zmluvy so žalobcom. V ďalšom štádiu verejného obstarávania by bolo potrebné preskúmať, či najnižšia ponuková cena žalobcu nevykazuje znaky neobvykle nízkej ceny. Tvrdený ušlý zisk považoval preto len za hypotetický, bez priamej príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami žalovaného v 3. rade. Dospel k záveru, že ak by žalobca včas podal námietky proti podmienkam verejnej súťaže alebo by správny súd požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného v 3. rade, mohol zabrániť vzniku tvrdenej škody (ušlému zisku).

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľný pre absenciu úvah, ktoré viedli súd k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti medzi konaním predchodcu žalovaných v 1. a 2. rade, ako aj žalovaného v 3. rade pri jeho vylúčení z verejnej súťaže so vzniknutou škodou. Zastával názor, že bolo nesporne zistené, že k jeho vylúčeniu zo súťaže došlo neoprávnene, a ak by k nemu nedošlo, zmluva by bola uzatvorená práve s ním. Z troch uchádzačov spĺňal jediné kritérium najvýhodnejšej ceny práve on. Poukázal na obdobný spor, v ktorom vylúčený uchádzač bol v konaní o náhradu škody úspešný (vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 2 Co 622/2014), ako aj na rozhodnutie Súdu prvej inštancie vo veci T-160/03. Podľa záverov tohto súdu síce podnikateľské subjekty musia znášať hospodárske riziko, a možnosť uchádzať sa o verejnú zmluvu nezahŕňa istotu jej uzavretia, v dôsledku čoho v prípade odstúpenia od verejného obstarávania alebo jeho zrušenia nemajú uchádzači nárok na žiadnu náhradu škody podľa čl. 24 všeobecnej úpravy verejného obstarávania a uzatvárania zmlúv financovaných z fondov PHARE a TACIS, to ale neplatí, ak porušenie práva spoločenstva pri vede