Čo sa považuje za výkon kontroly a strategickým riadením spoločnosti verejným obstarávateľom?

ROZHODNUTIE SÚDNEHO DVORA EURÓPSKEJ ÚNIE V SPOJENÝCH VECIACH C-155/19 A C-156/19

Zhrnutie rozhodnutia

V rámci rozhodnutia Súdneho dvora EÚ V spojených veciach C‑155/19 a C‑156/19 sa Súdny dvor EÚ priklonil k širšiemu výkladu poňatia definície verejného obstarávateľa a uviedol, že subjekt poverený úlohami verejnej povahy, ktoré sú taxatívne definované vnútroštátnym právom, možno považovať za subjekt, ktorý bol zriadený na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter v zmysle tohto ustanovenia, aj keď tento subjekt nebol zriadený vo forme správneho orgánu, ale združenia, na ktoré sa vzťahuje súkromné právo, a niektoré z jeho činností, ktoré je schopný samofinancovať, nemajú verejný charakter.

Súdny dvor EÚ sa taktiež zaoberal ďalšou definičnou zložkou povinného subjektu verejného obstarávateľa, a to zložkou, kedy v súkromnej osobe vykonáva verejný obstarávateľ kontrolu. Súdny dvor EÚ v súvislosti s uvedeným uviedol nasledovné: druhá časť alternatívy uvedenej v článku 2 ods. 1 bode 4 písm. c) smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak národná športová federácia disponuje podľa vnútroštátneho práva autonómiou riadenia, riadenie tejto federácie možno považovať za podliehajúce kontrole verejného orgánu len vtedy, ak z analýzy všetkých právomocí, ktorými tento orgán disponuje vo vzťahu k uvedenej federácii, vyplýva, že existuje aktívna kontrola riadenia, ktorá v skutočnosti narušuje túto autonómiu takým spôsobom, že tento orgán môže ovplyvňovať rozhodnutia tejto federácie v oblasti verejného obstarávania. Okolnosť, že jednotlivé národné športové federácie majú vplyv na činnosť dotknutého orgánu verejnej moci z dôvodu ich väčšinovej účasti v hlavných rozhodovacích kolegiálnych orgánoch tohto orgánu, je relevantná len vtedy, ak možno preukázať, že každá z týchto federácií, posudzovaná samostatne, môže mať významný vplyv na verejnú kontrolu vykonávanú voči nej týmto orgánom, v dôsledku čoho je táto kontrola neutralizovaná a takáto športová federácia tak opäť získa kontrolu nad svojím riadením, a to bez ohľadu na vplyv ostatných národných športových federácií nachádzajúcich sa v podobnej situácii.

Z rozhodnutia:

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

21. De Vellis Servizi Globali bola vyzvaná, aby sa zúčastnila na rokovacom konaní organizovaného FIGC na účely zadania služieb nosenia batožiny pre potreby národných tímov a skladu FIGC v Ríme (Taliansko) na obdobie troch rokov. Keďže zákazka bola po skončení tohto konania zadaná spoločnosti Consorzio, De Vellis Servizi Globali napadla podmienky, za akých bolo vedené toto konanie na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko), pričom tvrdila, že FIGC sa má považovať za verejnoprávnu inštitúciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) Zákonníka o verejnom obstarávaní, a teda mala dodržiavať pravidlá zverejňovania stanovené týmto zákonníkom.

22. Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) žalobe spoločnosti De Vellis Servizi Globali vyhovel a zrušil zadanie zákazky v prospech spoločnosti Consorzio.

23. FIGC a Consorzio podali odvolanie proti rozsudku tohto súdu na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko). Oba tieto subjekty spochybňujú predpoklad, podľa ktorého by FIGC mala byť považovaná za „verejnoprávnu inštitúciu“, a teda aj právomoc správneho súdu a vyhovenie žalobe zo strany Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio).

24. Vnútroštátny súd uvádza, že na určenie, či na rozhodnutie tohto sporu sú príslušné talianske správne súdy a či FIGC bola povinná uplatniť pravidlá týkajúce sa verejného obstarávania, je potrebné najskôr určiť, či ju možno označiť za „verejnoprávnu inštitúciu“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) Zákonníka verejného obstarávania, ktorý preberá článok 2 ods. 1 bod 4 smernice 2014/24.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej prejudiciálnej otázke

33. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 1 bod 4 písm. a) smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že subjekt poverený úlohami verejnej povahy, ktoré sú taxatívne definované vnútroštátnym právom, možno považovať za subjekt, ktorý bol zriadený na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter v zmysle tohto ustanovenia, aj keď tento subjekt nie je zriadený vo forme správneho orgánu, ale združenia, na ktoré sa vzťahuje súkromné právo, a niektoré z jeho činností, ktoré je schopné samofinancovať, nemajú verejný charakter.

34. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 1 bodu 4 písm. a) až c) smernice 2014/24 je „verejnoprávna inštitúcia“ každá inštitúcia, ktorá po prvé bola zriadená na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, po druhé má právnu subjektivitu a po tretie jej činnosť je z väčšej časti financovaná štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami, alebo jej riadenie podlieha dohľadu týchto orgánov alebo inštitúcií, alebo má správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov menujú štátne, regionálne alebo miestne orgány, alebo iné verejnoprávne inštitúcie.

35. Súdny dvor EÚ už rozhodol, že tri podmienky uvedené v článku 2 ods. 1 bode 4 písm. a) až c) smernice 2014/24 sú kumulatívne, pričom tri kritériá uvedené v tretej podmienke majú alternatívnu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. septembra 2013, IVD, C‑526/11, EU:C:2013:543, bod 20, ako aj z 5. októbra 2017, LitSpecMet, C‑567/15, EU:C:2017:736, bod 30 a citovanú judikatúru).

36. Pokiaľ ide o prvú z týchto troch podmienok uvedenú v článku 2 ods. 1 bode 4 písm. a) smernice 2014/24, z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že normotvorca Únie chcel podriadiť záväzným pravidlám verejného obstarávania iba subjekty zriadené na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter a ktorých činnosť zodpovedá takým potrebám (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2017, LitSpecMet, C‑567/15, EU:C:2017:736, bod 35).

37. V tejto súvislosti dotknutý subjekt musí bez ohľadu na to, či už od svojho založenia, alebo po ňom, skutočne zabezpečiť uspokojenie potrieb všeobecného záujmu, pričom zabezpečenie takýchto potrieb musí byť objektívne konštatované (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2002, Universale‑Bau a i., C‑470/99, EU:C:2002:746, bod 63).

38. V prejednávanej veci z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že v Taliansku činnosť verejného záujmu, ktorú predstavuje šport, vykonáva každá z národných športových federácií v rámci úloh verejne