V tomto príspevku sa autori venujú problematike zmeny záväzku podľa § 18 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. d) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO"), teda zmene dodávateľa, pričom zároveň priblížia túto problematiku aj z hľadiska právnej úpravy v Českej republike, najmä zákona č. 134/2016 Sb., o zadávaní veřejných zakázek ve znění pozdějších předpisů (ďalej len "ZZVZ"). Pre lepší pohľad na problematiku tejto zmeny zmlúv vo verejnom obstarávaní autori poskytnú aj odkazy na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, a zároveň v rámci tejto komparácie autori priblížia aj svoj pohľad na inštitút českého práva, ktorým je postúpenie zmluvy a jeho vplyv na aplikáciu ZZVZ, resp. ZVO.
Pri plnení zmlúv, ktoré boli uzatvorené ako výsledok verejného obstarávania, často nastanú situácie, ktoré zmluvné strany, najmä verejní obstarávatelia [1], nepredvídali alebo nemohli predvídať, a preto je potrebné takéto platné záväzky modifikovať určitým spôsobom, avšak za dodržania pravidiel, ktoré ustanovuje ZVO, právo Európskej únie a príslušná judikatúra, resp. rozhodovacia prax Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len "Úrad"). Pravidlá a možnosti zmeny záväzkov v zmluvách sú teda primárne upravené v ZVO, ako aj v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len "Smernica"), z ktorej vnútroštátna právna úprava verejného obstarávania vychádza, keďže Smernica bola do právneho poriadku SR transponovaná práve do ZVO. Smernica sa ku zmenám zmlúv vyjadruje najmä v bode 110 preambuly a následne aj v článku 72 ods. 1. Úprava možností zmeny zmlúv v § 18 ZVO v zásade kopíruje znenie Smernice, t.j. došlo k úplnej transpozícii daných pravidiel do vnútroštátneho poriadku SR.
Samozrejme, prax priniesla viaceré spory týkajúce sa aplikácie a výkladu inštitútu možností zmeny zmluvy, pričom hospodárske subjekty a verejní obstarávatelia častokrát pracovali s vlastným výkladom právnej úpravy, ktorý bol aplikovateľný na ich prípad bez následku porušenia ZVO, a teda bez uplatňovania sankcií. Niektoré prípady boli posudzované v rámci konaní o predbežných otázkach Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len "SD"), ktorý následne poskytoval výklad pre aplikáciu inštitútu zmeny záväzkov podľa Smernice (a poťažmo vzhľadom na úplnú transpozíciu v podmienkach Slovenskej republiky aj ZVO). Najdôležitejšie rozhodnutia SD v tejto oblasti, ktoré sa čiastkovo viažu aj na tému tohto článku, sú napríklad:
v ktorom SD uviedol, že nahradenie zmluvného partnera, s ktorým verejný obstarávateľ pôvodne uzavrel zmluvu, novým zmluvným partnerom, treba vo všeobecnosti považovať za zmenu podstatných náležitostí dotknutej verejnej zmluvy, ibaže by sa s ním počítalo už v pôvodnej zmluve, napríklad vo forme subdodávok. SD však tiež uzavrel, že ak ide len o vnútornú reorganizáciu zmluvného partnera, ktorá podstatným spôsobom nemení podmienky pôvodnej zmluvy, takáto zmena zmluvy možná je. [2]
-
Rozsudok Finn Frogne A/S proti Danske Statsbaner (C-549/14),
v ktorom SD uviedol, že zmena rozsahu plnenia zmluvy (predmetom bolo zníženie ceny a zníženie objemu služieb) predstavuje podstatnú zmenu, ktorá narúša hospodársku súťaž. Tento rozsudok SD potvrdzuje, že zníženie alebo rozšírenie povinností dodávateľa musí byť v súlade s pôvodnými podmienkami verejného obstarávania, teda inak povedané, pre tieto zmeny by mali byť vopred dohodnuté pravidlá. [3]
Autori sa v rámci tejto témy budú primárne venovať zmenám dodávateľa, resp. dodávateľov, a to v kontexte právnej úpravy Slovenskej republiky, právnej úpravy Európskej únie a aplikovateľnej právnej úpravy v Českej republike. Autori považujú za potrebné už v úvode upozorniť na myšlienku, že na to, aby mohlo dôjsť k zmene dodávateľa, musí v zásade vždy existovať dobrý vzťah (prípadne aj personálne prepojenie v riadiacej štruktúre alebo iné prepojenie) medzi dodávateľom, ktorý má byť nahradený, a dodávateľom, ktorý ho má nahradiť, a to preto, aby bola zabezpečená čo najlepšia kooperácia a poskytnutie súčinnosti. Samozrejme, nie je vylúčené, že k zmene dôjde aj bez tohto predpokladu, avšak praktická realizácia bude značne náročnejšia. Autori úvodom dávajú do pozornosti, že v rámci článku sa nebudú venovať skupinám dodávateľov, pri ktorých sa niektoré inštitúty môžu aplikovať mierne odlišne a ani zmenám na strane objednávateľov, teda verejných obstarávateľov.
Právna úprava zmeny dodávateľa v ZVO je zachytená konkrétne v
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
