Verejné obstarávanie a machinácie s ním spojené (2.)

Prvá skupina názorov vychádza z toho, že podľa § 124 ods. 1 in fine Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. V prípade trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona je chráneným objektom záujem spoločnosti na riadnom a zákonnom priebehu procesu verejného obstarávania ako celku tak, aby predmetom jednotlivých zákaziek podľa ZVO nebolo žiadne peňažné alebo iné plnenie získané na základe zákonom predpokladaných machinácií. Citovaný zákon, ako aj § 266 Trestného zákona majú zabrániť, aby prípadní súťažitelia nezískali machináciami zákazku ako takú, ako celok, a nie len tzv. čistý zisk z takéhoto zmanipulovaného verejného obstarávania plynúci a potom len ten by mal charakter škody, v tomto prípade škody veľkého rozsahu. Ak by bol správny a dôvodný takýto záver, potom by to znamenalo, že de facto i de iure by boli legalizované machinácie pri verejnom obstarávaní a nezákonný by bol len zisk z nich plynúci. Zdieľaným názorom potom je, že hodnota machináciami pri verejnej súťaži získanej zákazky (pretože je takáto zákazka získaná protizákonne v celom jej rozsahu na úkor ostatných súťažiteľov, ktorí sa neuchýlili k machináciám) je zároveň výškou škody predpokladanou § 266 Trestného zákona, a to na úkor ostatných, hoci aj potencionálnych súťažiteľov. Takýto záver je na mieste tiež v prípade, ak sa v konečnom dôsledku do súťaže neprihlásil okrem zmanipulovaného víťaza žiaden iný súťažiteľ. V tomto konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť to, že už prípravná fáza, proces vyhlasovania i následne celý priebeh verejného obstarávania obcou X boli natoľko zmanipulované, že úplne znemožňovali účasť ostatných súťažiteľov a absolútne jednoznačne preferovali od samého začiatku ako budúceho víťaza spoločnosť y, ktorú zastupoval obv. C. V tomto smere o absolútnych detailoch budúceho víťaza osobne a telefonicky komunikovali všetci traja obvinení, zlaďovali a prispôsobovali tomu podmienky súťaže. Ak takto v detailoch môže podmienky verejného obstarávania splniť len jeden súťažiteľ, ktorý sa aj stane víťazom súťaže, tak ako v tomto prípade, potom škoda v hodnote takto získanej zákazy ako celku - je škodou spôsobenou na úkor ostatných, hoci len potencionálnych súťažiteľov. Zároveň s prihliadnutím na citované výkladové pravidlo uvedené v § 124 ods. 1 in fine Trestného zákona, sa škoda rovná prospechu, ktorý v danom prípade nedôvodne získala spoločnosť y, teda zákazka v hodnote 173 750,- € bez DPH, ktorú by inak zákonným spôsobom nebyť machinácií, zrejme nezískala.

Druhá skupina právnych názorov vychádza v zásade z argumentácie, že cieľ obvinených získať predmetnú zákazku v celom jej objeme, nielen ako eventuálny zisk z nej plynúci, je síce pravdivý, ale z pohľadu zákona irelevantný, pretože v zmysle kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 písm. a) Trestného zákona je právne významnou skutočnosťou nie to, či bolo cieľom získať zákazku, ale to, či konaním obvinených osôb došlo k spôsobeniu škody veľkého rozsahu alebo k získaniu prospechu veľkého rozsahu, resp. došlo k takému konaniu v štádiu pokusu. (V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na to, aby bolo možné konaním popísaným v tomto zákonnom ustanovení inému spôsobiť škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech je vo všeobecnosti nevyhnutné získať celú zákazku, pretože len pri získaní celej zákazky môže páchateľ získať prospech, alebo inému spôsobiť škodu.)

Z analyzovaného skutkového stavu podľa zástancov tohto odlišného právneho názoru vyplýva, že obvinení A a B konali v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o verejnom obstarávaní a dojednali niektorému súťažiteľovi prednosť a výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov, pričom takéto kon