Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Špeciálne princípy a zásady aplikované vo verejnom obstarávaní
Dátum: Rubrika: Články
Problematika verejného obstarávania je všeobecne známa ako odborne náročná. Nie všetky pravidlá, ktoré sú uplatňované vo verejnom obstarávaní, možno zakomponovať do zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „ZVO“) a podzákonných právnych predpisov SR. Na určenie zmyslu zákona o verejnom obstarávaní, na vyplnenie zákonných medzier a na výklad a aplikáciu právnych noriem slúžia prioritne princípy verejného obstarávania. V praxi sa však objavujú nielen všeobecne známe princípy verejného obstarávania, ale aj pomerne špecifické princípy a zásady, ktoré majú vo verejnom obstarávaní svoju osobitnú úlohu.
Medzi základné povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa patrí aj obligatórne dodržanie princípov verejného obstarávania legislatívne zakotvených v § 10 ods. 2 ZVO. Tieto princípy verejného obstarávania sú rovnocenné, vzájomne sa dopĺňajú a vytvárajú vo verejnom obstarávaní určitý systém protiváh. Princípy verejného obstarávania prešli v právnom poriadku SR postupným legislatívnym vývojom, pričom tieto princípy najvýraznejšie ovplyvnil vstup SR do EÚ, judikatúra súdov SR a judikatúra Súdneho dvora EÚ. Vývojové štádiá princípov verejného obstarávania možno pozorovať najmä na právnych predpisoch v oblasti verejného obstarávania, ktoré predchádzali ZVO. Pre porovnanie možno poukázať na legislatívnu úpravu účinnú od 1. januára 1994 [1] a na aktuálne účinný § 10 ods. 2 ZVO.
Podľa § 10 ods. 2 ZVO:
"Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti."
Čo je však podstatné, z týchto princípov verejného obstarávania sa postupne vyvinuli ďalšie špeciálne princípy a zásady, ktoré sú taktiež plne použiteľné v procesoch verejného obstarávania a v práve verejného obstarávania. Rovnako ide o princípy a zásady, ktoré poznáme z iných právnych predpisov SR a z judikatúry súdov SR. Ďalej uvedieme a rozoberieme viaceré princípy a zásady, ktoré sú najvýznamnejšie pre prax.
PRINCÍP SÚKROMNÉHO INVESTORA
Výsledkom verejného obstarávania je zmluva alebo dohoda, ktorá má obchodnoprávny charakter. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sa tak dostáva do pozície objednávateľa, pričom základnými rozdielmi v porovnaní so súkromným investorom sú častokrát len špeciálne ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. a spôsob financovania predmetu zákazky. Pri tvorbe zmluvy, pri plnení predmetu zmluvy a pri zmenách zmluvy sa tak verejný obstarávateľ a obstarávateľ správa ako investor, avšak je viazaný osobitnými pravidlami ustanovenými v ZVO a v ďalších právnych predpisoch SR. Aj pri verejnom obstarávateľovi a obstarávateľovi je však nevyhnutné nazerať na plnenie zmluvy z pohľadu súkromného investora, ktorý vo svojom podnikaní operuje s vlastnými prostriedkami a majetkom. V každom prípade však musí konať tak, aby generoval zo svojho podnikania pozitívny hospodársky výsledok.
Princíp súkromného investora je teda kľúčový aj v postavení verejného obstarávateľa a obstarávateľa, a to hlavne v spojení s generálnym princípom hospodárnosti a efektívnosti. Forma, obsah a spôsob vykonania akéhokoľvek úkonu by bol totiž častokrát iný, keď by ho robil štatutár súkromnej spoločnosti a keď by ho robil štatutár mesta. Pri aplikácii tohto princípu vo verejnej správe a pri konfrontácii konkrétnej situácie s postavením súkromného investora je bez pochybností jasné, že viaceré úkony a rozhodnutia vo verejnom obstarávaní by boli hospodárnejšie, efektívnejšie, kvalitnejšie a dlhodobo udržateľnejšie.
V tejto súvislosti možno poukázať na znenie rozsudku Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 3Sžf/47/2012:
Princíp súkromného investora sa teda objavuje hlavne v práve EÚ, pričom preniká aj do sféry verejného obstarávania. Uvedené potvrdzuje nielen skôr citovaná judikatúra Najvyššieho súdu SR, ale aj pomerne rozsiahla rozhodovacia prax Úradu pre verejné obstarávanie, v ktorej je toto rozhodnutie pravidelne používané [2].
"Práve princíp hospodárnosti a efektívnosti je totožný s princípom tzv. súkromného investora (Private Creditor Principle), ktorý sa aplikuje v práve Európskej únie v oblasti štátnej pomoci a preniká i do oblasti verejného obstarávania. Vyžaduje, aby pri verejných zákazkách obstarávateľ v čo najširšom rozsahu postupoval ako starostlivý (diligent) súkromný investor a z pohľadu racionality starostlivého súkromného investora pristupoval k obstarávaniu predmetu zákazky."
PRINCÍP NEDISKRIMINÁCIE HOSPODÁRSKYCH SUBJEKTOV NA ZÁKLADE ŠTÁTNEJ PRÍSLUŠNOSTI
Pre princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, ktorý vyplýva z § 10 ods. 2 ZVO, v jednoduchosti platí, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ postupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo zvýhodňovať oproti iným uchádzačom v rovnakom postavení. Z princípu nediskriminácie následne vychádza špecifický princíp rovnakého zaobchádzania upravený v ZVO. Osobitne sa princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov člení do abstraktnej roviny, a to na priamu a nepriamu formu diskriminácie, alebo dokonca aj na vedomú a nevedomú formu diskriminácie. V ďalšom stupni treba rozlišovať celkom špecifickú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti alebo diskrimináciu na tzv. národnom princípe.
Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2014, sp. zn. 4S/22/2012: "Na princípe nediskriminácie uchádzačov vo verejnom obstarávaní sú postavené aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (viď rozhodnutia C-225/98, C-507/03, C-231/03), kde sa nezakazuje len otvorená diskriminácia z hľadiska štátnej príslušnosti, sídla (usídlenia), ale aj všetky formy skrytej diskriminácie predstavujúce rozdiel v zaobchádzaní vedúci k ujme podnikov usadených v iných členských štátoch, ktoré by mohli mať o túto zmluvu záujem."
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. mája 2010, sp. zn. 5Sžf/37/2009:
"Na tomto mieste nie je možné prehliadnuť právne závery Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-225/98, kedy označil prístup členského štátu, ktorý v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania požadoval predloženie konkrétnych národných certifikátov, za porušenie súčasného čl. 49 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Navyše Súdny dvor Európskych spoločenstiev v tomto svojom rozhodnutí ďalej konštatuje, že vyžadovanie členstva v národných profesijných organizáciách, komorách, resp. registroch môže mať odradzujúci účinok na záujemcov alebo uchádzačov z iných členských štátov, a takéto konanie Súdny dvor Európskych spoločenstiev následne označil za nepriamu diskrimináciu a za prekážku voľného poskytovania služieb."
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
