Problematika zániku nárokov v prípade ich neuplatnenia v súlade s procedúrou podľa článku 20.1 Pravidiel FIDIC

Cieľom príspevku je poukázať na praktické problémy a riziká v súvislosti s uplatňovaním zmluvných nárokov (anglicky  ), a to predovšetkým z perspektívy zhotoviteľa.

Ťažiskovým ustanovením Pravidiel FIDIC pre uplatňovanie zmluvných nárokov je článok 20.1, ktorý je z hľadiska praxe verejných obstarávaní relevantných Pravidiel FIDIC čo do svojho znenia obdobný (žiada sa dodať, že Pravidlá červenej a žltej knihy 2017 už v článku 20.1 a nasl. upravujú aj nároky objednávateľa, aj zhotoviteľa, avšak čo do dôsledkov možno vzťahovať závery tohto príspevku aj na ne).

Predmetný článok upravuje exaktný postup, ktorý musí zhotoviteľ dodržať pri uplatnení svojich nárokov zo zmluvy vyplývajúcich z Pravidiel FIDIC, resp. v závislosti od celkového znenia zmluvy aj nárokov z uza­tvorenej zmluvy ako takej.

Čo sa týka nárokov vyplývajúcich z Pravidiel FIDIC, ide o:

Následkom nedodržania postupu upraveného v článku 20.1 Pravidiel FIDIC je, za podmienok tam stanovených (t.j. kvalifikované nedodržanie predmetného ustanovenia), zánik predmetných nárokov.

Nie je potrebné osobitne zdôrazňovať, že zánik práva je v zásade jeden z najzásadnejších súkromnoprávnych následkov vo vzťahu ku konkrétnym subjektívnym právam ako takým.

V zmluvnej, ako aj v ekonomickej rovine, tak môže nedodržanie procedúry podľa článku 20.1 vyvolať zásadné negatívne majetkovo-právne dôsledky.

Zhotoviteľ nebude mať nárok na predĺženie lehoty výstavby (t.j. času plnenia) v dôsledku skutočnosti, za ktorú nezodpovedá, ak riadne neuplatní procedúru podľa článku 20.1 Pravidiel FIDIC, pričom sa môže dostať do omeškania s dodaním diela, čo vyvoláva rad negatívnych právnych dôsledkov. Okrem vplyvu na úhradu ceny za dielo (podmienka úhrady, resp. splatnosť), nebezpečenstva škody (aj keď toto býva spravidla prenesené na zhotoviteľa v celom rozsahu) a vzniku zodpovednosti za prípadnú škodu, ide typicky aj o zmluvné pokuty (ak sú dojednané), ktoré negatívne zasiahnu do majetkovej sféry zhotoviteľa.

Pre komplexnosť veci treba poznamenať, že nie každé neuplatnenie nároku na predĺženie lehoty výstavby v súlade s procedúrou podľa článku 20.1 Pravidiel FIDIC má za následok zánik nároku. Podľa názoru autorov, v prípade, keď pôvod nároku na predĺženie lehoty výstavby spočíva v skutočnosti kvalifikovateľnej ako omeškanie veriteľa (ak má mať nárok zhotoviteľ, tak omeškanie objednávateľa), nemožno článok 20.1 Pravidiel FIDIC aplikovať spôsobom, ktorý by zakladal omeškanie zhotoviteľa (t.j. fakticky ako zánik nároku zhotoviteľa na predĺženie lehoty výstavby), keďže tomu vyslovene bráni kogentné ustanovenie § 365 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník"). Uvedené rovnako platí aj o sekundárnych nárokoch spojených s omeškaním (t.j. napr. zodpovednosť za škodu, sankcie a pod.), ktoré v prípade, keď je v omeškaní veriteľ, veriteľovi nevzniknú, keďže omeškanie veriteľa vylučuje omeškanie dlžníka.

V každom prípade praktický život v oblasti výstavby zväčša prináša situácie, pri ktorých ide o súbeh viacerých skutočností a s odstupom času (t.j. dodatočne, pri vzniku, resp. v priebehu sporu) nemusí byť jednoznačné, či k aplikácii § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka dôjde, prípadne v akom rozsahu dôjde k aplikácii.

Je preto v každom prípade potrebné dodržať procedúru podľa článku 20.1 Pravidiel FIDIC a predísť tak sporu v otázke aplikácie