Predchádzanie vzniku trestnoprávnej zodpovednosti vo verejnom obstarávaní

Trestný zákon obsahuje špecifický trestný čin vo vzťahu k postupom verejného obstarávania, ktorým je trestný čin machinácií vo verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Skutková podstata tohto trestného činu je vymedzená tak široko, že môže pokryť rôzne správne delikty, ktoré štandardne sankcionuje Úrad pre verejné obstarávanie v rámci správneho konania. Vzhľadom na uvedené sme sa rozhodli na pozadí súdnej praxe v trestných veciach priniesť prehľad "čo nerobiť" v súvislosti s postupmi verejného obstarávania. Upozorňujeme, že sa nejedná o detailný výklad trestnoprávnych noriem a ich aplikácie, čo vzhľadom na zameranie čitateľov tohto periodika nie je jeho účelom. Účelom je na praktických a skutočných prípadoch vzniku trestnoprávnej zodpovednosti opísať konania, ktorým je nutné vyhnúť sa v súvislosti s verejným obstarávaním.

Prv než sa dostaneme k samotnému jadru tohto príspevku, dovoľujeme si krátky úvod týkajúci sa právnej zodpovednosti vo verejnom obstarávaní a trestného činu machinácií vo verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Právnou zodpovednosťou vo verejnom obstarávaní rozumieme povinnosť znášať následky za porušenie alebo nesplnenie právnej povinnosti uloženej pravidlami verejného obstarávania, ktoré sú okrem samotného zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o verejnom obstarávaní") definované aj inými právnymi predpismi, ako sú zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. alebo Trestný zákon. Osobitne trestnú zodpovednosť možno definovať ako povinnosť páchateľa trestného činu za splnenia zákonných podmienok strpieť sankcie ustanovené Trestným zákonom. Páchateľom trestného činu vo všeobecnosti môže byť v súlade s § 19 ods. 1 Trestného zákona fyzická osoba a právnická osoba za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Trestný zákon pritom v § 22 a § 23 upravuje okolnosti, ktoré vylučujú trestnú zodpovednosť fyzických osôb a v § 24 až § 30 Trestného zákona okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Je tiež vhodné pripomenúť, že trestná zodpovednosť sa netýka len fyzických, ale i právnických osôb. Jedným z trestných činov, ktorého sa môže dopustiť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba v súlade s § 3 zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., je pritom práve trestný čin machinácií vo verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 a § 267 Trestného zákona.

Trestný čin machinácií vo verejnom obstarávaní a verejnej dražbe je podľa nášho názoru jedným z najtypickejších prípadov, keď porušenie pravidiel verejného obstarávania môže smerovať k naplneniu skutkovej podstaty niektorého z trestných činov stanovených Trestným zákonom. Samozrejme, uvedený trestný čin nie je jediný, ktorý môže vzniknúť v priamom dôsledku porušovania pravidiel verejného obstarávania. Ďalšími príkladmi sú napr. porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona, no i ďalšie upravené najmä v IV. a V. Hlave druhej časti Osobitnej časť Trestného zákona.

Trestný čin machinácií vo verejnom obstarávaní a verejnej dražbe je úzko spätý bezprostredne so zákonom o verejnom obstarávaní, keďže sa ho dopustí v súlade s § 266 Trestného zákona ten, kto v súvislosti s verejným obstarávaním alebo verejnou dražbou v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech, koná v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o verejnom obstarávaní alebo verejnej dražbe, alebo dojedná niektorému súťažiteľovi alebo účastníkovi verejnej dražby prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov alebo účastníkov verejnej dražby. Následne v § 267 Trestného zákona je trestný čin machinácií vo verejnom obstarávaní rozšírený o ďalšie typy konaní, ktoré nespočívajú v porušení explicitne stanovených pravidiel verejného obstarávania. Ide o situácie, keď páchateľ trestného činu závažnejším spôsobom konania prinúti iného, aby sa zdržal účasti na verejnom obstarávaní, alebo inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti na verejnom obstarávaní, alebo žiada alebo prijme majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti na verejnom obstarávaní.

Ako je z uvedeného zrejmé, najmä zo znenia § 266 Trestného zákona, osoby zúčastnené postupov verejného obstarávania najmä na strane povinných osôb, t.j. verejného obstarávateľa, obstarávateľa, osoby podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní (ďalej len "povinné osoby"), no i hospodárske subjekty v postavení záujemcu, uchádzača, či iné hospodárske subjekty môžu často balansovať na hranici administratívnoprávnej zodpovednosti, ktorá je však v súlade s § 182 zákona o verejnom obstarávaní vyvodzovaná len voči povinným osobám, hospodárskym subjektom v postavení záujemcu, uchádzača, či iným hospodárskym subjektom (ak opomenieme zodpovednosť za priestupok podľa § 182a zákona o verejnom obstarávaní) a trestnoprávnej zodpovednosti, ktorá môže byť vyvodená aj voči osobám účastných postupov verejného obstarávania v ich mene, dokonca i osobám, ktoré formálne vôbec nevystupujú v rámci procesu verejného obstarávania. Ďalej vzhľadom na vymedzenie skutkovej podstaty trestného činu machinácií vo verejnom obstarávaní môže byť problematické rozlíšenie, ktoré protiprávne konania majú byť trestnými činmi, a ktoré správnymi deliktmi. Je to dané tým, že objekt del