V rámci rozhodovacej praxe pri dozore nad zadávaním zákaziek sa český Úřad pro ochranu hospodářské soutěže (ďalej len "ÚOHS") opakovane a kladne vyjadril k možnosti verejného obstarávateľa využívať tzv. vyhradené zmeny zmlúv, medzi ktoré patrí primárne inflačná a valorizačná doložka pre zmenu ceny. Využívanie týchto nástrojov ÚOHS fakticky odporučil ako veľmi vhodný nástroj projektového riadenia. Všeobecne možno dodať, že česká rozhodovacia prax podporená aj súdnou judikatúrou je v tomto smere voči verejným obstarávateľom pomerne pozitívna. Gestor českej právnej úpravy - Ministerstvo pro místní rozvoj ČR (ďalej len "MMR") vydal spoločne s ÚOHS ešte v roku 2021 komplexné metodické odporúčanie týkajúce sa problematiky cenových výkyvov stavebných materiálov [1]. Už v tejto metodike, na ktorú rozhodovacia prax ÚOHS často odkazuje, je uvedené, že verejný obstarávateľ by nemal podceniť fázu prípravy súťažných podkladov, v rámci ktorých by mal zvážiť práve možnosti tzv. vyhradených zmien v realizácii zákazky.
Kedže česká aj slovenská právna úprava vychádzajú z rovnakej európskej legislatívy k verejnému obstarávaniu, platí, že aj konkrétne zákonné ustanovenia v zákone č. 134/2016 Sb., o zadávání veřejných zakázek, ve znění pozdějších předpisů (ďalej len "ZZVZ") a v slovenskom zákone č.
343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "
ZVO") sú obsahovo prakticky identické.
V českom právnom prostredí je možnosť výhrady zmeny zmluvy definovaná v § 100 ods. 1 ZZVZ v spojení s § 222 ods. 2 ZZVZ. Slovenským ekvivalentom je
§ 18 ods. 1 písm. a) ZVO.
Z hľadiska limitov právnej úpravy v prvom rade platí, že podmienky vyhradenej zmeny (i) musia byť jednoznačné z hľadiska toho, na akú situáciu vplývajú, resp. kedy budú aktivované a (ii) akým spôsobom bude konkrétny záväzok modifikovaný pre ďalšie obdobie realizácie. Dôležitou podmienkou je, že touto úpravou nie je možné zmeniť "charakter zmluvy", resp. v českých podmienkach
povahu veřejné zakázky
. Zmena sa však môže týkať rozsahu záväzku, ceny, ale aj ďalších podmienok, ako napríklad úpravy technologického postupu alebo termínov realizácie.
Pravidlá pre indexáciu ceny preto musia byť stanovené vopred a dostatočne jednoznačne. Musia byť dané objektívne podmienky ohľadom toho, kedy a ako sa inflačná doložka uplatní, ako aj konkrétny spôsob výpočtu úpravy ceny. Požiadavka na jednoznačnosť inflačnej doložky je okrem pravidiel verejného obstarávania vyžadovaná aj z hľadiska všeobecných súkromno-právnych pravidiel pre určitosť a platnosť právneho konania.
V českej praxi možno upozorniť aj na zaujímavý záver súdnej judikatúry, ktorá potvrdzuje, že neurčité ustanovenie vyhradenej zmeny zmluvy (napr. o inflačnej doložke) nespôsobuje automaticky nezákonnosť súťažných podkladov verejného obstarávania, ale primárne nemožnosť aktivovať túto výhradu. Dôsledkom toho je, že zmluvné strany nemajú možnosť dovolávať sa práva z neurčitej výhrady v zmluve vo verejnom obstarávaní [2].
Na túto judikatúru nadväzuje aj posledná technická a pomerne obsiahla novela ZZVZ, účinná od júla 2023. Podľa tejto novely platí, že pokiaľ si (verejný) obstarávateľ definuje vyhradenú zmenu záväzku zo zmluvy v súťažných podkladoch nejednozna
