V článku sa zaoberáme navrhovanou právnou úpravou, ktorej cieľom je zaviesť do zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) osobitné ustanovenie týkajúce sa stanovenia zodpovednosti za škodu spôsobenú vo verejnom obstarávaní. V danom návrhu, ktorý je súčasťou materiálu návrhu zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní, sa navrhuje doplniť do ZVO osobitný § 184a ustanovujúci túto zodpovednosť. Tento návrh sa nachádzal v medzirezortnom pripomienkovom konaní s termínom na podávanie pripomienok do 1. marca 2021 a v súčasnosti prebieha vyhodnocovanie pripomienok k nemu. Aj keď vo všeobecnosti už boli oba súvisiace materiály, tak spomínaný návrh zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní, ako aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ZVO podrobené značnej kritike, tento príspevok nebude pokračovať v nastolenom trende a niesť sa v kritickom duchu. Naopak, kladie si za cieľ poukázať na prínos zakomponovania osobitného ustanovenia o zodpovednosti za škodu vo verejnom obstarávaní do slovenskej právnej úpravy a zároveň jeho cieľom je rozobrať navrhované ustanovenie v kontexte podmienky vyplývajúcej z práva Európskej únie, ktorou je jeden z troch konštitutívnych elementov zodpovednosti za škodu, a to „závažnosť porušenia.“
Pokiaľ ide o zavedenie osobitného ustanovenia o zodpovednosti za náhradu škody vo verejnom obstarávaní, túto snahu predkladateľa navrhovanej právnej úpravy možno jednoznačne privítať. Vychádzajúc z relevantných ustanovení smerníc práva EÚ [čl. 2 ods. 1 písm. c) smernice 89/665, čl. 2 ods. 1 písm. d) smernice 92/13 a čl. 56 ods. 1 posledného pododseku smernice 2009/81], členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby orgány daných štátov mali právomoc vymáhať náhradu takej škody, ktorá osobám vznikla porušením týchto smerníc, pričom túto podmienku stanovila už zmienená smernica 89/665 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác prijatá v roku 1989.
SÚČASNÝ PRÁVNY STAV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A NOVONAVRHOVANÁ ÚPRAVA
V slovenskom právnom poriadku dosiaľ absentovala osobitná právna úprava náhrady škody priamo v ZVO. Povinnosti verejných obstarávateľov týkajúce sa náhrady škody boli riešené prostredníctvom ustanovenia § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p.(ďalej len "Občiansky zákonník"), ktorý upravuje všeobecnú zodpovednosť nahradiť škodu, pričom treba zdôrazniť, že táto zodpovednosť sa zakladá na princípe prezumovaného zavinenia. Daná právna úprava teda umožňuje, aby orgán, ktorý sa mal porušenia dopustiť, mal možnosť preukázať, že škodu nezavinil. Viacerí odborníci však poukazovali na nevhodnosť využívania tohto inštitútu v kontexte verejného obstarávania upozorňujúc na rozpory s požiadavkami práva EÚ plynúcich z rozsudkov Súdneho dvora EÚ Komisia vs Portugalsko, Strabag a Spijker, keďže v zmysle daných požiadaviek smernica 89/665 bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej nároky na náhradu škody spôsobenej porušením relevantných predpisov o verejnom obstarávaní súvisia so subjektívnym prezumovaným zavinením.
1)
V tomto smere je teda irelevantné, či samotné porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z relevantných ustanovení o verejnom obstarávaní bolo spôsobené zavinením alebo nezavinením verejného obstarávateľa. Preto považujeme za prínosné, že samotný predkladateľ návrhu zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní má za cieľ súčasný právny stav korigovať a v dôvodovej správe k návrhu zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní upozorňuje, že ak by sa náhrada škody spravovala naďalej podľa § 420 Obči
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
