V danom príspevku sa autori budú venovať problematike možnosti uplatňovania nároku na náhradu škody v prípade, keď došlo k vylúčeniu uchádzača z procesu verejného obstarávania podľa zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO"), a to v situácii, keď je nezákonné vylúčenie uchádzača konštatované súdom, pričom úkon vylúčenia bol zo strany Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len "Úrad") v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného označený za zákonný, a zároveň ponuka takéhoto uchádzača by bola s najväčšou pravdepodobnosťou úspešnou ponukou, a teda došlo by k uzatvoreniu zmluvy práve s týmto uchádzačom. Autori zároveň v rámci tohto príspevku predostrú svoj názor na túto problematiku v komparácii s rozhodovacou praxou v Slovenskej republike a Českej republike.
V rámci tejto témy sa teda budú autori venovať analýze konkrétneho prípadu, ktorý sa v rámci praxe verejných obstarávaní už viackrát vyskytol (a aj sa vyskytuje), a to aj napriek tomu, že čiastkové okolnosti sa môžu mierne odlišovať.
Ide o situáciu, keď uchádzač v rámci verejného obstarávania predložil najvýhodnejšiu ponuku v rámci nastavených kritérií na vyhodnotenie ponúk a napriek tomu ho verejný obstarávateľ [1] z akéhokoľvek dôvodu z procesu verejného obstarávania vylúčil. Proti tomuto vylúčeniu sa uchádzač riadne bránil podaním námietok, na základe ktorých Úrad rozhodol, že vylúčenie bolo zákonné (t.j. v súlade so ZVO), a následne až správny súd rozhodol o nezákonnosti vylúčenia tohto uchádzača (a teda aj nezákonnosti rozhodnutia Úradu). Uchádzač teda síce disponuje rozhodnutím správneho súdu, ktoré potvrdzuje, že bol vylúčený z procesu verejného obstarávania nezákonným spôsobom, no medzičasom však verejný obstarávateľ pristúpil k uzatvoreniu zmluvy, a teda spomínané rozhodnutie správneho súdu je čo do obsahu nevykonateľné, pretože úkony verejného obstarávateľa vo verejnom obstarávaní sú už nezvratné, keďže verejné obstarávanie je v súlade so ZVO ukončené uzatvorením zmluvy. Jediná možnosť, ktorá takémuto uchádzačovi zostáva, je domáhať sa nároku na náhradu škody, ktorá bola spôsobená skôr popísaným postupom zodpovedných subjektov. [2]
Predmetná téma, resp. právna otázka, so sebou prináša viaceré sporné body, ktoré treba zodpovedať na to, aby sme mohli uvažovať o tom, či uchádzači, ktorí boli takýmto spôsobom nezákonne vylúčení z procesu verejného obstarávania, majú nárok na náhradu škody, alebo nie, a zároveň dokedy tento nárok majú vo vzťahu k premlčaniu nároku na náhradu škody a vzniku tzv. naturálnej obligácie [a teda, či má byť tento nárok na náhradu škody posudzovaný podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "OZ") alebo podľa zákona č. 513/1991 Zb.Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "ObZ")]. Tento problém v prostredí slovenského právneho poriadku pretrváva aj v kontexte nálezu Ústavného súdu II. ÚS 637/2015zo 6. októbra 2015. [9] Najpodstatnejšou otázkou je pohľad na kauzálny nexus, teda príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a protiprávnym následkom takéhoto konania v súvislosti so vznikom škody. Táto otázka sa v rozhodovacej praxi rieši najmä z hľadiska, že ZVO uchádzačom negarantuje právo na uzatvorenie zmluvy ako výsledku verejného obstarávania v prípade, keď sa ich ponuka, v rámci nastavených kritérií na hodnotenie ponúk, umiestnila na prvom mieste, čo v podstate znamená, že napriek tomu, že uchádzač sa umiestnil na prvom mieste a jeho ponuka by bola pre verejného obstarávateľa najvýhodnejšia, ešte nie je isté, že bude zákazku plniť, a teda v prípade nezákonného vylúčenia mu nejaká škoda vznikne. [3] Nemenej podstatnou otázkou je, ktorý subjekt by mal byť v rámci žaloby na náhradu škody označený ako žalovaný. Malo by teda ísť o verejného obstarávateľa, ktorý úkon smerujúci k vylúčeniu uchádzača urobil, alebo by malo ísť o Úrad, ktorý aproboval nezákonný postup verejného obstarávateľa?
Obsah predmetného článku teda možno rozdeliť do nasledujúcich oblastí:
-
skúmanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a protiprávnym následkom takéhoto konania (tzv. kauzálny nexus),
-
pasívna vecná legitimácia, teda subjekt, ktorý by mal byť v rámci súdneho konania v postavení žalovaného,
-
právny režim náhrady škody, teda aplikácia OZ alebo ObZ.
V ďalších častiach tohto článku sa teda autori pokúsia zodpovedať práve tieto nastolené otázky.
EXISTENCIA KAUZÁLNEHO NEXU
Ako sme už spomínali, ide zrejme o najzásadnejšiu otázku, ktorú treba vyriešiť pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Treba posúdiť, či škoda uchádzačovi vz
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
