Limity dohľadu nad verejným obstarávaním pod prizmou rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-518/17 - Stefan Rudigier

Uvedené ustanovenie predstavuje národnú transpozíciu čl. 1 ods. 4 štvrtá veta konsolidovaného znenia smernice 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (ďalej aj "dohľadová smernica"), podľa ktorej:

Z doslovného znenia citovaného § 167 ods. 1 prvá veta ZVO, ako aj citovaného čl. 1 ods. 4 štvrtá veta dohľadovej smernice jednoznačne vyplýva, že právomoc Úradu v rámci výkonu dohľadu je limitovaná na dohľad nad dodržiavaním pravidiel a postupov verejného obstarávania upravených v zákone o verejnom obstarávaní a jeho vykonávacích vyhláškach, resp. v širšom zmysle smernicami vo verejnom obstarávaní¹⁾. V právnej praxi je však pomerne časté, tak na národnej úrovni, ako aj európskej, že právne predpisy upravujúce úplne iný diapazón spoločenských vzťahov rôznymi spôsobmi odkazujú na predpisy a pravidlá verejného obstarávania, ako napríklad zákony v oblasti rozpočtových pravidiel, nakladania s verejným majetkom alebo z oblasti regulovaných či tzv. vybraných odvetví. Žiaľ, časom, najmä v podmienkach Slovenskej republiky, nebývajú tieto predpisy obsahujúce blanketné odkazy na predpisy verejného obstarávania aktualizované o novú právnu úpravu verejného obstarávania, čím sa stávajú zmätočnými, nedostatočnými či nadbytočnými, dokonca, obsolentnými. To však nie je predmetom tohto príspevku ani predkladaného rozhodnutia. Subjekty zúčastnené verejného obstarávania sa často dovolávajú len porušenia týchto osobitne upravených pravidiel a snažia sa zdôvodniť zákonnosť postupu, resp. odôvodniť nezákonnosť postupu subjektu realizujúceho postup verejného obstarávania bez toho, aby preukázali porušenie samotných pravidiel verejného obstarávania. Ako však potvrdzuje predkladané ro­zhodnutie, nie je možné vysloviť nezákonnosť postupu verejného obstarávania len s odkazom na osobitné predpisy neupravujúce oblasť práva verejného obstarávania, rovnako Úrad nie je oprávnený a nemôže skúmať súlad postupu a podmienok verejného obstarávania inak ako pod prizmou pravidiel verejného obstarávania. To znamená, že nemožno vysloviť a, podľa nášho názoru, ani okrajovo konštatovať nezákonnosť postupu verejného obstarávania len s poukázaním na nedodržanie/obídenie pravidiel upravených v inom predpise za predpokladu, že sú zachované princípy ekvivalencie a efektivity tak, ako to uviedol Súdny dvor EÚ v predkladanom rozhodnutí. Inak povedané, ak sa určitý subjekt snaží spochybniť zákonnosť