K dokladu preukazujúcemu oprávnenie podpisovať námietky

Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2016, sp. zn. 8 Sžf 100/2014, konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom a absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu bolo zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 318/2018-37, z dôvodu porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj "Ústava SR") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj "Dohovor").

Právne závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2016, sp. zn. 8 Sžf 100/2014, sa primárne opierali o skoršie rozhodnutie ôsmeho senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR (rozsudok z 26. mája 2016, sp. zn. 8 Sžf 74/2014). Aj toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 833/2016. V oboch právnych veciach pristúpil Ústavný súdu SR k zrušeniu rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z dôvodu prílišného formalizmu pri výklade ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon č. 25/2006 Z.z.").

Najvyšší súd SR už v obdobnej veci rozhodol rozsudkom z 21. novembra 2018, sp. zn. 10 Sžfk 22/2018, kde plne akceptoval právne závery nálezu Ústavného súdu SR z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 318/2018, a z 19. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 833/2016, a odmietol prílišný formalizmus pri posudzovaní splnenia požiadavky obligatórnej prílohy námietok - doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ustanovenia § 138 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z.z. Uvedené právne závery napokon podporuje aj nová právna úprava obsiahnutá v zákone č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii), ktorý je účinný od 1. septembra 2018, a obsahuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy, z ktorých údaje a výpisy nie sú osoby povinné dokladovať v listinnej podobe.

Ústavnému súdu SR bola 28. decembra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej aj "sťažovateľka"), zastúpenej advokátskou kanceláriou, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2016, sp. zn. 8 Sžf 100/2014, (ďalej aj "napadnutý rozsudok") a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v postavení žalobkyne v konaní pred Krajským súdom v Bratislave (ďalej aj "krajský súd") a v odvolacom konaní pred Najvyšším súdom SR domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj "Úrad"). Týmto rozhodnutím Úrad zastavil podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z.z., ktorý bol v čase rozhodovania orgánu verejnej správy platný a účinný, konanie o námietkach sťažovateľky smerujúce proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži na predmet zákazky vyhlásenej verejným obstarávateľom (ďalej aj "kontrolovaný") vo Vestníku verejného obstarávania. Svoje rozhodnutie o zastavení konania o námietkach sťažovateľky Úrad odôvodnil tým, že

Sťažovateľka predostiera vo vzťahu k napadnutému rozsudku Najvyššieho súdu SR štyri kľúčové námietky, ktorými odôvodňuje porušenie základného práva na súdnu o