Iný zásah Úradu pre verejné obstarávanie v kontexte správneho súdnictva

Pojem "iný zásah" nebol historicky vo všeobecne záväzných právnych predpisoch SR definovaný a vyvinul sa až za pomoci súdnej praxe. Postupne tak prišlo k identifikácii tohto pojmu a rozsahu dovolenej správnej súdnej ochrany pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra tak zadefinovala "iný zásah" ako protiprávny útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby, resp. priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. práva na ochranu vlastníctva) spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne a nečinnosti. [1] Od účinnosti SSP sa fyzické a právnické osoby môžu domáhať ochrany pred "iným zásahom" v osobitnom type správneho súdneho konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP, pričom pojem "iný zásah" je už v SSP priamo definovaný.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP:

Podľa § 252 SSP:

Podľa citovaného § 252 SSP v správnom súdnictve rozlišujeme dva typy žalôb proti inému zásahu, a to negatórnu zásahovú žalobu a určovaciu zásahovú žalobu. Odlišujúcim kritériom týchto dvoch typov žalôb je časové ohraničenie zásahu, a teda trvanie "iného zásahu", hroziace opakovanie "iného zásahu" alebo ukončenie "iného zásahu". Súdny prieskum ukončeného "iného zásahu" je v právnom poriadku SR (SSP) novinkou, ktorá bola prijatá pri rekodifikácii občianskeho práva procesného.

V nadväznosti na základné rozdelenie typov žalôb proti inému zásahu orgánu verejnej správy možno s ohľadom na znenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP uviesť, že prvou podmienkou pre úspešnosť žaloby podľa § 252 SSP je charakter "iného zásahu", ktorý musí byť identifikovaný ako faktické konanie orgánu verejnej správy, ktoré nie je rozhodnutím alebo opatrením, a ktorým môžu byť práva žalobcu dotknuté. O "inom zásahu" teda neprebieha formalizované administratívne konanie a "iný zásah" je zväčša výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. K úkonom, ktoré majú charakter "iného zásahu" preto môžu existovať pravidlá, ale aj nemusia. V každom prípade sú však tieto úkony orgánu verejnej správy záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú a tie sú povinné v zmysle týchto úkonov niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť. Doplnkovou definíciou "iného zásahu" podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov [2] sa postupom rozumie vrchnostenské uplatňovanie kontrolných a inšpekčných oprávnení orgánov verejnej správy, ktoré majú rôzny vplyv na subjektívne práva tých fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým sú uplatňované.

Ďalším definičným znakom prejednávaných žalôb je priame dotknutie na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu. Ide nielen o podmienku v kontexte definície "iného zásahu" podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale aj o osobitnú procesnú podmienku zakotvenú v § 254 SSP [3] spojenú s unesením aktívnej žalobnej legitimácie. Vo vzťahu výlučne k určovacej zásahovej žalobe možno doplniť dve dodatočné podmienky vyplývajúce z § 252 ods. 2 SSP, a to subsidiaritu určovacej zásahovej žaloby k negatórnej zásahovej žalobe (ak počas trvania "iného zásahu" nebolo možné podať žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP), a súčasne to, že rozhodnutie správneho súdu je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Vo vzťahu k škode pôjde prioritne o pravidlá zakotvené v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobe