Verejné obstarávanie služieb všeobecne spadá, a to vrátane služieb v oblasti výskumu a vývoja, do pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 24. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len "smernica 2014/24"). V čl. 14 smernice 2014/24 je však oblasť výskumu a vývoja pôsobnosť vymedzená iba na
"(...) verejné zákazky na poskytnutie služieb v oblasti výskumu a vývoja, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 73000000-2 až 73120000-9, 73300000-5, 73420000-2 a 73430000-5 za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
a)
prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a
b)
odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ".
Podľa čl. 47 preambuly smernice 2014/24 platí, že
"viaceré modely obstarávania boli v hlavných rysoch uvedené v oznámení Komisie zo 14. decembra 2007 nazvanom "Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím: podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe", v ktorom sa hovorí o tých službách výskumu a vývoja,
ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto Smernice."
Metóde PCP dáva ďalej konkrétnejšie rysy Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov, Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím: Podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe z 14. decembra. 2007, KOM(2007) 799 v konečnom znení (ďalej len "Oznámenie Komisie") [1], ktorým bol koncept PCP po prvýkrát predstavený, a naň nadväzujúce dokumenty a metodická činnosť Európskej komisie.
Skôr uvedená výnimka z aplikácie smernice 2014/24 je do českého zákona č. 134/2016 Sb., o zadávání veřejných zakázek, ve znění pozdějších předpisů (ďalej len "ZZVZ") premietnutá v § 29 písm. r) ZZVZ a do slovenského zákona č.
343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO") v
§ 1 ods. 17 ZVO.
V súlade s textom smernice 2014/24 možno pre aplikáciu predmetnej výnimky odvodiť nasledujúce podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne:
1.
služby sa musia týkať výskumu a vývoja,
[2] a to z podstatnej (až výhradnej) časti predmetu plnenia danej verejnej zákazky, a musia byť so zvyšnými časťami predmetu plnenia (so zvyšnými službami) previazané,
2.
financovanie predmetu verejnej zákazky musí byť viaczdrojové
- aspoň čiastočná úhrada musí byť poskytnutá z ďalších zdrojov, typicky od viacerých osôb, prípadne tiež zo strany dodávateľa, ktorý výskum či vývoj bude realizovať, a
3.
výskum a vývoj musí byť "otvorený", tzn.
verejný obstarávateľ nesmie byť jediným užívateľom (adresátom) vedecko-výskumných či vývojových činností,
t.j. výsledky výskumu a vývoja budú ďalej poskytované (či otvorené k využitiu) aj iným subjektom než verejnému obstarávateľovi a jeho individuálnej potrebe, prípadne aj verejnosti s cieľom dosiahnuť celkový vývoj ľudského poznania a zvýšenia stavu technológií ("public benefit") [3].
Pri realizácii PCP teda verejný obstarávateľ nemusí postupovať pri verejnom obstarávaní zákazky podľa
ZVO, resp. ZZVZ, pokiaľ uzatvorenie zmluvy na poskytovanie služieb v oblasti výskumu a vývoja naplní podmienky uvedené vo výnimke. V praxi to tak je, keďže podmienkou využitia predmetnej výnimky je práve skutočnosť, že si verejný obstarávateľ neponechá všetky práva a výhody zo zmluvy na výskum a vývoj pre seba a umožní ich zdieľanie. Ako bude vysvetlené ďalej, takýto postup je pritom v prípade PCP úplne namiest