Autoremedúra vo verejnom obstarávaní

Právny inštitút autoremedúry bol zakotvený už v § 136 ods. 10 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 25/2006 Z.z.") [1], ktorý bol účinný do 17. apríla 2016. Na to bola právna úprava zmenená od 18. apríla 2016, kedy vstúpil do účinnosti zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO"). Tým bol zrušený zákon č. 25/2006 Z.z. a právny inštitút autoremedúry bol zakotvený do § 171 ods. 2 ZVO.

Podľa § 171 ods. 1 ZVO:

Podľa § 171 ods. 2 ZVO:

Podľa § 165 ods. 3 písm. a) ZVO:

Pojem autoremedúra môžeme definovať ako úkon nápravy už vykonaného úkonu, a to z vlastnej iniciatívy verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Ide teda o sebareflexiu v procese verejného obstarávania, priznanie nezákonnosti úkonu a prejav vôle verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa nahradiť tento úkon novým zákonným úkonom. V prípade vykonania autoremedúry v procese verejného obstarávania sa pôvodný úkon v podstate stornuje a verejný obstarávateľ a obstarávateľ má možnosť vykonať tento úkon nanovo. Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že aj samotný úkon autoremedúry musí byť vykonaný zákonne, a to hlavne v súlade so skôr uvedenými ustanoveniami ZVO, a súčasne v súlade s princípmi verejného obstarávania zakotvenými v § 10 ods. 2 ZVO [2] a s § 24 ods. 1 ZVO [3], ktorý zakladá požiadavku na preskúmateľnosť rozhodnutí prijímaných vo verejnom obstarávaní.

Ak teda verejný obstarávateľ a obstarávateľ vykoná autoremedúru v súlade so ZVO, Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutím zastaví konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok podľa § 174 ods. 1 písm. m) ZVO [4] a verejné obstarávanie sa vráti do štádia pred vykonaním stornovaného úkonu. V nadväznosti na skôr uvedené zákonné náležitosti možno poukázať na situáciu, keď autoremedúra nie je vykonaná v súlade s § 171 ods. 2 ZVO, a teda nemôže byť Úradom pre verejné obstarávanie akceptovaná ako dôvod na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok podľa § 174 ods. 1 písm. m) ZVO. Ide o situáciu, keď verejný obstarávateľ a obstarávateľ nepostupuje primerane podľa § 165 ods. 3 písm. a) ZVO, a teda napríklad [5] nepošle do siedmich dní od doručenia námietok rozhodnutie o autoremedúre všetkým známym uchádzačom s odôvodnením a uvedením spôsobu a lehoty na vykonanie nápravy. V takom prípade Úrad pre verejné obstarávanie na rozhodnutie o autoremedúre neprihliadne, a ak neexistuje iný zákonný dôvod na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, rozhodne v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok vo veci samej. Môže však ísť aj o prípad, keď verejný obstarávateľ a obstarávateľ nevykoná autoremedúru v celom rozsahu, a teda prejaví záujem alebo opomenie stornovať svoje úkony len čiastočne. V tomto prípade pôjde o rozdelený výrok rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, v ktorom Úrad pre verejné obstarávanie čiastočne zastaví konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok podľa § 174 ods. 1 písm. m) ZVO a čiastočne rozhodne v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok vo veci samej. Každé rozhodnutie o autoremedúre a s tým súvisiace dokumenty sú súčasťou dokumentácie k verejnému obstarávaniu, čo znamená, že po doručení dokumentácie k verejnému obstarávaniu Úradu pre verejné obstarávanie prejudiciálne vyhodnocuje, akým spôsobom a v akom rozsahu bola autoremedúra vykonaná. V tejto súvislosti možno doplniť, že ak samotné rozhodnutie o autoremedúre vykazuje známky nezákonnosti, nad rámec týchto právnych následkov prichádza do úvahy aj podanie osobitnej námietky zo strany uchádzača, záujemcu, účastníka, resp. inej oprávnenej osoby podľa § 170 ods. 1 ZVO [6], a to proti inému úkonu vo verejnom obstarávaní podľa § 170 ods. 3 písm. g) ZVO [7].

Základom právneho inštitútu autoremedúry je však aj to, že v procese verejného obstarávania, a teda v celom ZVO, je využiteľný len v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok. V súvislosti s nápravou vykonávanou podľa skôr citovaného § 165 ods. 3 písm. a) ZVO v rámci uplatnenia inštitútu žiadosti o nápravu podľa § 164 ods. 1 ZVO [8], možno uviesť, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ síce vykonáva samostatný typ nápravy namietaného porušenia ZVO, avšak v tomto prípade nevykonáva nápravu z vlastnej vôle. To znamená, že ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ v procese verejného obstarávania vykoná akýkoľvek nezákonný úkon alebo nezákonné rozhodnutie, nemôže tento úkon alebo rozhodnutie samovoľne stornovať. Autoremedúra je teda aplikovateľná len ako reakcia na podanú námietku a na začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok. Bez podanej námietky teda takáto nezákonnosť úkonu alebo rozhodnutia verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa zostáva v procese verejného obstarávania nedotknuteľná. Tieto pravidlá predpokladá v prvom rade ZVO, ktorý v § 10 ods. 1 ZVO definuje povinnosť pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa ZVO. Ak teda ZVO v iných prípadoch použitie autoremedúry nepozná, verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemôže právny inštitút autoremedúry aplikovať. Tieto závery potvrdzuje aj rozhodovacia prax správnych súdov [9], ktorá v takýchto prípadoch označuje autoremedúru za ničotný právny úkon, ktorý nemá v procese verejného obstarávania žiadne právne účinky.

Vzhľadom na skôr uvedené závery možno položiť otázku, či by nemal mať verejný obstarávateľ a obstarávateľ právo vykonať autoremedúru aj v iných prípadoch. Takáto potenciálna nová právna úprava by mohla na jednej strane prispieť k zamedzeniu chybovosti v procesoch verejného obstarávania a s tým súvisiacich následkov. Na druhej strane do takejto potenciálnej právnej úpravy vstupujú prioritne princípy verejného obstarávania zakotvené v § 10 ods. 2 ZVO [2], princíp právnej istoty a princíp legitímnych očakávaní, a to najmä na strane hospodárskych subjektov. Nová právna úprava v oblasti autoremedúry by však mohla byť predmetom diskusie v rámci legislatívnych činností na novelizácii ZVO.

Záverom si dovoľujeme podotknúť, že skôr uvedený článok obsahuje právne názory a závery advokátskej kancelárie, ku ktorým sme dospeli najmä na základe analýzy všeobecne záväzných právnych predpisov SR, právnych aktov Európskej únie a verejne dostupných dokumentov. To však nezaručuje, že sa s týmito stotožní Úrad pre verejné obstarávanie, súd alebo iný orgán verejnej moci.