Metodické usmernenie ÚVO č. 2648-2022, nákup potravín, ktoré sú predmetom ďalšieho predaja- je verejný obstarávateľ povinný realizovať verejné obstarávanie?, zákazka s nízkou hodnotou - priamy nákup potravín, nákup filmov, resp. premietacích práv k ...

Bratislava: 29.12.2021

Dňa 1.12.2021 ste sa na nás obrátili so žiadosťou o metodické usmernenie k zákonu č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“).

Vo svojej žiadosti okrem iného uvádzate, cit.: „Mediálna a kultúrna spoločnosť Topoľčany, s.r.o. by mohla spĺňať definičné znaky verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, t.j. je potenciálnym účastníkom procesu verejného obstarávania. Vychádzajúc z tohto predpokladu si Vám dovoľujeme položiť nižšie uvedené otázky. Ak nie sme podľa názoru ÚVO verejným obstarávateľom poprosíme o odpoveď v tomto zmysle.

Medzi nové úlohy našej obchodnej spoločnosti bude patriť prevádzka bufetu, ktorý funguje v rámci mestského kina. Záujmom našej spoločnosti je prevádzkovanie bufetu takým spôsobom, aby táto prevádzka bola zisková, t.j. bufet bude predávať komodity s určitou maržou.

V súvislosti s prevádzkou bufetu vznikli nasledovné otázky ku ktorým si Vás dovoľujeme požiadať o metodické usmernenie:

1. Je verejný obstarávateľ povinný pri zákazkách na nákup potravín (predaj nápojov typu Coca Cola, predaj pukancov, predaj sendvičov a bagiet), ktoré sú predmetom ďalšieho predaja povinný realizovať verejné obstarávanie?

2. Ak áno, spočítavajú sa predpokladané hodnoty týchto zákaziek, alebo sa každá zákazka má zadávať osobitným postupom verejného obstarávania? Napr. Coca Cola sa nadobúda od zástupcu predmetnej značky, pukance od zástupcu inej značky a bagety a sendviče od iného výrobcu. Je povinnosť tieto komodity považovať za jednu kategóriu – potraviny a následne zadávať tieto zákazky spoločne, hoci dodávateľský trh funguje tak, že každý výrobca/zástupca výrobcu ponúka len svoje produkty a podmienky určuje podľa rôznych kritérií (počet odobratých nápojov/tovarov, ich obrátkovosť, poskytnutý priestor na reklamu a pod.).

3. Ak áno, prichádza do úvahy aj priame zadanie zákaziek/zákazky s nízkou hodnotou?

4. Predpokladáme správne, že ak sa potraviny predávajú v bufete a tieto si kupujú návštevníci kina je dosiahnutá hospodárnosť, nakoľko túto preukazuje samotný záujem návštevníkov kina o tieto produkty? Uvažujeme správne, že za tejto situácie je možné aj priame zazmluvnenie jednotlivých dodávateľov potravín/nápojov?

5. Ak nie, chceme sa opýtať ako sa ma realizovať súťaž na konkrétne komodity (Coca Cola, pukance, sendviče, bagety), ako má byť členená zákazka, na aké obdobie sa má táto súťaž realizovať a či je možné požadovať konkrétne značky produktov (napr. Coca Cola)?

Ďalšie naše otázky sa týkajú nákupu filmov, ktoré má premietať mestské kino. Tieto nákupy sa realizujú tak, že vždy konkrétny film poskytuje určitá organizácia, ktorá spravuje autorské práva príslušného majiteľa licencie.

6. Je zákazkou vždy nákup práv k jednému vysielanému filmu alebo je potrebné nákup filmov považovať za jednu kontinuálnu zákazku, hoci sa premietanie a ponuka filmov nedá dlhodobo plánovať?

7. Je nákup premietacích práv k filmu predmetom zákonnej exempcie podľa § 1 ods. 12 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní podľa ktorej sa zákon nevzťahuje na zákazku ktorej predmetom je vytvorenie a dodanie výsledkov vlastnej tvorivej duševnej činnosti, ktorej výsledkom je divadelné dielo, hudobné dielo, slovesné dielo, dielo výtvarného umenia, dielo úžitkového umenia alebo folklórne dielo alebo vykonanie a použitie umeleckého výkonu chráneného podľa osobitného predpisu?

8. Ak nie, ako má prebiehať zadávanie zákazky, ak práva k filmu na území SR reprezentuje vždy výlučne jedna právnická osoba? Čo má byť v takomto prípade predmetom súťaže?

Ďalej by sme sa chceli opýtať na nasledovné otázky:

Podľa § 10 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní ak to nevylučujú osobitné predpisy, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní do 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroka uverejniť v profile súhrnnú správu o zmluvách so zmluvnými cenami vyššími ako 1 000 eur, ktoré uzavreli za obdobie kalendárneho štvrťroka a na ktoré sa podľa § 1 ods. 2 až 14 nevzťahuje tento zákon. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ v súhrnnej správe za každú takúto zákazku uvedú najmä hodnotu zákazky, predmet zákazky, identifikáciu zmluvnej strany, s ktorou bola zmluva uzatvorená, a ustanovenie § 1 ods. 2 až 14, na základe ktorého bola zmluva uzavretá. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nie sú povinní v súhrnnej správe podľa prvej vety uviesť zmluvy, ktoré boli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv.

9. Rozumieme tomu správne, že predmetom informovania úradu majú byť aj zákazky, ktoré sú výnimkou, napr. aj výnimka podľa § 1 ods. 12 písm. h) a to bez ohľadu na jej hodnotu (za predpokladu, že jej hodnota dosiahne aspoň 1000,- eur)?

10. Ak by takéto výnimky zahŕňali aj nákup práv odvysielať film, sme povinný tieto výnimky oznamovať prácnym vypĺňaním formulára v IS Zber údajov (vždy za každý film jednotlivo) alebo je možné prostredníctvom hyperlinku nasmerovať na úložisko na webovom sídle verejného obstarávateľa, kde by bol uvedený sumár filmov a hodnota za ich odvysielanie (spolu s ďalšími vyžadovanými údajmi)?

Tiež poprosíme v odpovedi zahrnúť prípadné zmeny k jednotlivým našim otázkam, ak ich ovplyvní novela zákona č. 395/2021 Z.z.“