Zneužitie dominantného postavenia na trhu prostredníctvom priameho vynucovania neprimeraných cien na relevantnom trhu merania elektriny

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej aj "Protimonopolný úrad SR", "protimonopolný úrad") a žalovaný v tejto veci predmetným rozhodnutím z 29. júna 2012 zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie úradu z 28. decembra 2011 potvrdil. Protimonopolný úrad SR rozhodnutím z 28. decembra 2011 rozhodol tak, že konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní neprimerane vysokého poplatku za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera - Položka č. 21 v čase od 1. apríla 2008 do 31. marca 2010 je zneužitím dominantného postavenia prostredníctvom priameho vynucovania neprimeraných cien podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o ochrane hospodárskej súťaže" alebo "ZOHS") na relevantnom trhu merania elektriny na "časti vymedzeného územia" prevádzkovateľa distribučnej sústavy - žalobcu, a je preto podľa § 8 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže zakázané, za čo mu bola uložená pokuta 150 000 eur.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu Protimonopolného úradu SR (ďalej aj "rozhodnutie", "predmetné rozhodnutie", "rozhodnutie žalovaného") podal sankcionovaný subjekt žalobu, ktorú krajský súd zamietol. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav veci, žalovaný správny orgán sa riadne vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými žalobcom v odvolaní, správne vyhodnotil skutkový a právny stav a vec správne právne posúdil. Rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca má dominantné postavenie na relevantnom trhu merania elektriny na "časti vymedzeného územia" prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Distribúcia elektriny má charakter prirodzeného monopolu a platia sa za ňu poplatky, ktorých výška je určená regulátorom. S distribúciou elektriny sú však spojené aj služby distribúcie, ktoré vo všeobecnosti nepodliehajú cenovej regulácii. Žalobca v preskúmavanom období od 1. apríla 2008 do 30. júna 2010 účtoval poplatok za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera súvisiaceho so zmenou dodávateľa elektriny podľa vlastného Cenníka služieb distribúcie elektriny vo výške 27,31 eur bez DPH. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uvedený poplatok začal žalobca účtovať od 1. apríla 2008, teda v čase, kedy do segmentu dodávok elektriny do domácností začali vstupovať noví dodávatelia elektriny. Od 1. júna 2010 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj "ÚRSO") svojím zásahom zrušil možnosť vyberať poplatok za odpočet pri zmene dodávateľa. Pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou boli novelizované a od tohto dátumu musí byť určovanie spotreby pri zmene dodávateľa vykonávané bezplatne. Nadštandardný odpočet ostal naďalej súčasťou cenníka žalobcu účinného od 1. apríla 2010 do 1. júla 2010. Od 1. júla 2010 bola cena za nadštandardný odpočet v cenníku znížená z 27,31 eur bez DPH na 10,47 eur bez DPH, čo v daných podmienkach najviac zodpovedá nákladom efektívne vynaloženým na zabezpečenie služby nadštandardného odpočtu, a teda aj najbližšie zodpovedá konkurenčnej cene. Podľa názoru krajského súdu žalovaný postupoval správne, keď túto cenu použil pri porovnávaní, pretože od 1. júla 2010 žalobca bol schopný prejsť na efektívnejší spôsob zabezpečovania odpočtov so zníženou cenou 10,49 eur bez DPH. Krajský súd taktiež uviedol, že účtovaním neprimerane vysokého poplatku platili noví dodávatelia za nadštandardný odpočet nepomerne viac, ako by platili, ak by im bola účtovaná cena vo výške 10,47 eur bez DPH, a teda žalobca mohol neefektívne zabezpečovať nadmerné odpočty a účtovať takto výrazne neprimeranú cenu.

Ďalším dôsledkom uvedenej praktiky podľa krajského súdu bolo, že neprimeraná výška poplatku za nadštandardný odpočet registrov elektromera pôsobila pre nových dodávateľov ako bariéra vstupu na trh dodávok elektriny do domácností, čo je evidentné aj z oznámenia od spoločnosti S., s. r. o., týkajúce sa najmä poplatku za vykonanie odpočtu pri zmene dodávateľa.

Krajský súd uviedol, že Protimonopolný úrad SR sa riadne zaoberal dopadom protisúťažnej praktiky a preukázal, že konanie žalobcu malo negatívny dopad na hospodársku súťaž. Pre konštatovanie zneužitia dominantného postavenia je už samotný potenciálny protisúťažný dopad v rozpore so zákazom zneužívania dominantného postavenia na trhu, čo vyplýva aj z judikatúry dostupnej k čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako európskemu ekvivalentu slovenského zákazu zneužívania dominantného postavenia. Dopad na trh nie je kategóriou, ktorá by sa kryla so škodou spôsobenou spotrebiteľom. Ide o kategóriu spočívajúcu v dopadoch protisúťažnej praktiky na konkurentov, na súťažné prostredie, ceny, trhové podmienky a vývoj trhu, na bariéry vstupu na trh, spotrebiteľov a pod. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Európskej komisie vo veci (Case COMP/38.784) zo 4. júla 2007. Pri implementácii praktiky a jej dopadov išlo o účtovanie neprimerane vysokej ceny vo vzťahu k subjektom, ktoré museli predmetnú cenu uhradiť. Adresátmi neprimeraných cien boli zároveň konkurenti, resp. potenciálni konkurenti dominanta na trhu dodávky elektriny pre domácnosti. Z tohto dôvodu nastavený poplatok mohol pôsobiť ako bariéra vstupu pre alternatívnych dodávateľov elektriny do segmentu domácností. Krajský súd zastáva názor, že žalovaný toto konanie správne vyhodnotil ako porušenie ustanovenia § 8 ods. 2 písm. a) ZOHS, podľa ktorého zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok.

K spornej otázke kompetencie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky konať vo veci posúdenia účtovania poplatku za nadštandardný odpočet krajský súd zastáva názor, že kompetencia protimonopolného úradu konať v danej veci je daná, keďže predmetný poplatok nepodliehal regulácii. Posúdenie kompetencie žalovaného a sektorového regulátora konať vychádza zo zákona o ochrane hospodárskej súťaže, regulačných právnych predpisov, v ktorých je obsiahnutý cieľ a účel sledovaný protimonopolný úradom na jednej strane a sektorovými regulátormi na strane druhej. Protimonopolný úrad disponuje oproti sektorovým regulátorom odlišnými právomocami, realizovanými s odlišným účelom a cieľom, čomu zodpovedá aj rozdiel v kompetenciách týchto orgánov. Pôsobnosť protimonopolného úradu, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ZOHS, podľa krajského súdu je všeobecná, z čoho vyplýva, že protimonopolný úrad je oprávnený zasiahnuť v prípade podozrenia na možné zneužívanie dominantného postavenia v ktoromkoľvek sektore, ktorý podlieha regulácii. Krajský súd konštatuje, že rozhodujúcou skutočnosťou pre možnosť zásahu protimonopolného úradu je, či podnikateľ určoval svoje konanie na trhu autonómne, teda či skúmaný poplatok za nadštandardný odpočet registrov elektromera v danom období podliehal sektorovej regulácii zo strany ÚRSO.

Zákon č. 250/2012 Z. z o regulácii sieťových odvetví (ďalej aj "zákon o regulácií sieťových odvetví") v § 3 ustanovuje, čo je predmetom regulácie, pričom činnosť súvisiaca s meraním spotreby elektriny a nastavením výšky poplatku za nadštandardný odpočet spotreby ako činnosť, ktorá by mala podliehať regulácii, z neho nevyplýva.

Prvostupňový súd ďalej poukazuje na to, že aj samotný ÚRSO svoju kompetenciu v tomto prípade odmietol a uviedol, že kompetencia ÚRSO regulovať daný poplatok nevyplýva z ustanovenia § 3 a ani z ustanovenia § 12 zákona o regulácii sieťových odvetví.

Úlohou protimonopolného úradu je postihnúť podnikateľa za protiprávne konania, a zároveň ho odradiť od porušovania súťažných predpisov v budúcnosti. Skutočnosť, že protimonopolný úrad nie je oprávnený nastaviť primeranú výšku poplatku, neznamená, že nemôže voči neprimeraným cenám zasiahnuť. Protimonopolný úrad plní represívnu funkciu, ako aj funkciu všeobecnej prevencie, a teda keď zistil, že existuje dôvodné podozrenie na porušenie zákona, mal povinnosť vo veci konať a rozhodnúť. Preto krajský súd námietku žalobcu, že žalovaný nemal dostatok dôvodov pre intervenciu, vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože v tomto prípade bol podaný podnet zo strany alternatívneho dodávateľa elektriny v roku 2009, na ktorý nadväzovalo prešetrenie zamerané na preukázanie možnej existencie tohto dôvodného podozrenia.

Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o tom, že žalovaný nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav vo vzťahu k namietanej praktike priameho vynucovania neprimeraných cien podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, vo vzťahu k nedostatočnému uplatneniu ekonomickej analýzy pri preukazovaní naplnenia skutkovej podstaty neprimeranej ceny a vo vzťahu k dopadu namietanej praktiky na trh dodávok elektriny, práve naopak, krajský súd konštatoval, že žalovaný zistil skutkový stav dostatočne a riadne. Aplikované metódy porovnania výšky ceny žalobcom za nadštandardný odpočet v čase a komparáciu poplatku uplatňovaného žalobcom v posudzovanom období s identickými poplatkami uplatňovanými ostatnými regionálnymi prevádzkovateľmi distribučnej sústavy žalovaný správne vyhodnotil. Krajský súd taktiež uviedol, že žalovaný sa riadne zaoberal dopadom protisúťažnej praktiky a preukázal, že konanie žalobcu malo negatívny dopad na hospodársku súťaž.

K námietke nesprávnej aplikácie porovnávania poplatkov krajský súd uviedol, že protimonopolný úrad v priebehu konania vykonal analýzu poplatku účtovaného v období od 1. apríla 2008 do 31. apríla 2010 vo výške 27,31 eur bez DPH za odpočet a poplatku za nadštandardný odpočet, ktorý je súčasťou cenníka žalobcu od 1. júla 2010 vo výške 10,47 eur za odpočet bez DPH. Protimonopolný úrad vzal do úvahy z dvoch poplatkov uplatňovaných v skúmanom období z pohľadu žalobcu výhodnejší, nižší poplatok. Z porovnania cien vyplynul rozdiel medzi účtovanými cenami vo výške 160,80%, čo žalobca nevedel dôveryhodne vysvetliť. Z hľadiska podstaty poskytovanej služby, jej obsahu a kvality, daná služba na účely porovnania je konzistentná. Bolo výhradne na žalobcovi, aký spôsob vykonania nadštandardného odpočtu zvolí a aké budú náklady s tým spojené. Znížením poplatku je preukázané, že dominantný podnikateľ bol schopný výrazne zefektívniť náklady na danú službu a poskytovať ju za podstatne nižšiu cenu, čo je v kontexte posudzovania neprimeraných cien relevantné.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu, že žalovaný v konaní porušil princíp legality, princíp právnej istoty, zásadu ochrany legitímnych očakávaní a zásadu in dubio pro reo. Podľa názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené a protimonopolný úrad v nich reagoval na všetky námietky žalobcu.

Námietke žalobcu, že v konaní bola tiež prekročená zásada správnej úvahy vo vzťahu k okolnostiam zohľadňovaným pri ukladaní sankcie a aj z dôvodu nesprávneho stanovenia výšky sankcie, krajský súd neprisvedčil. Podľa názoru prvostupňového súdu protisúťažné konanie žalobcu bolo dostatočne a riadne preukázané a za takéto konanie mu bola uložená adekvátna sankcia. Protimonopolný úrad zhodnotil všetky okolnosti, ktoré súviseli s posudzovaným konaním. Keďže pokuta vypočítaná na úrovni základnej sumy nezohľadnila všetky okolnosti a nepredstavovala by dostatočný postih z hľadiska zabezpečenia primeranosti pokuty vo vzťahu k porušeniu a osobe porušovateľa, protimonopolný úrad vzal do úvahy osobitnú okolnosť spočívajúcu vo vyčíslení sumy neodôvodnene účtovaného poplatku a základnú sumu pokuty zvýšil na 150 000 eur.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sankcionovaný subjekt) včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie žalovaného z 29. júna 2012, ako aj prvostupňové rozhodnutie z 28. decembra 2011 podľa § 250j ods. 3, § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca taktiež žiadal priznanie náhrady trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca je názoru, že rozsudok krajského súdu je nezrozumiteľný a neobsahuje žiadny detailný právny rozbor a názor prvostupňového súdu, ktorý by vysvetľoval, akými právnymi úvahami bol prvostupňový súd vedený pri hodnotení predmetnej veci a vydávaní rozsudku. Žalobca sa pridržiaval celej svojej dovtedajšej argumentácie.

Ku kompetencii protimonopolného úradu konať a rozhodnúť v prejednávanej veci žalobca uvádza, že nedostatok fungovania sektorového regulátora, ktorý mal všetky dostupné právne prostriedky na to, aby poplatok za nadštandardný odpočet zreguloval, pokiaľ sám zistil nedostatky, nemôže zakladať kompetenciu protimonopolného úradu vo veci konať. Žalobca je presvedčený, že vykonávanie nadmerného odpočtu nie je možné odčleniť od regulovaných činností a od regulácie samotnej. V tejto súvislosti žalobca ďalej uvádza, že prvostupňový súd v rozsudku nezohľadnil skutočnosť, že vykonávanie činnosti nadštandardného odpočtu elektromera je neodčleniteľnou súčasťou regulovanej činnosti, a to činnosti distribúcie elektriny, pričom podľa § 2 písm. a) bod 1 zákona o regulácii sieťových odvetví sa pod sieťovými odvetviami rozumie distribúcia elektriny a s tým súvisiace služby, pričom podľa § 5 ods. 1 písm. a) a b) zákona o regulácii sieťových odvetví ÚRSO zabezpečuje efektívnu hospodársku súťaž v sieťových odvetviach a zabezpečuje účinné fungovanie trhu s tovarom a službami v sieťových odvetviach.

Žalobca nesúhlasí s tvrdením ÚRSO, o ktoré sa krajský súd v odôvodnení rozsudku opiera, o tom, že ÚRSO na základe zákona o regulácii sieťových odvetví ani predpisov na vydaných na jeho základe, nemal kompetenciu akokoľvek kontrolovať výšku skúmaného poplatku. Žalobca tvrdí, že uvedené vyjadrenie nezodpovedá kompetenciám ÚRSO a kontrolným oprávneniam, ako vyplývajú z platnej legislatívy, a to s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o regulácii sieťových odvetví, či s poukazom na Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pr