Portál pre širokú právnickú aj neprávnickú verejnosť zaujímajúcu sa o verejné obstarávanie

Online časopis

Zmena zmluvy najmä z pohľadu zmeny v osobe uchádzača alebo dodávateľa

Dátum:

Zmena zmluvy najmä z pohľadu zmeny v osobe uchádzača alebo dodávateľa
JUDr.
Zora
Vypušťáková
- je absolventkou Právnickej fakulty UK v Bratislave (1998), rigoróznu prácu obhájila v r. 2000. Dosiaľ pôsobila v advokátskej kancelárii v Bratislave a má dlhoročnú prax v stavebnom sektore, kde pôsobila ako právnik a odborník na zmluvné vzťahy na rôznych pozíciách so zameraním na verejné obstarávanie tak na strane verejných obstarávateľov, ako aj uchádzača. Bola odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie na základe oprávnenia udeleného Úradom pre verejné obstarávanie (2007). V súčasnosti pôsobí u verejného obstarávateľa v bankovom sektore a vedie oddelenie centrálneho nákupu.
Pred podpisom zmluvy, ktorá sa má uzatvoriť z procesu verejného obstarávania, alebo pred podpisom dodatku k zmluve pomerne často dostane verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ (ďalej aj "verejný obstarávateľ") informáciu o zmene v osobe úspešného uchádzača v dôsledku jeho zrušenia bez likvidácie, a to zlúčením, splynutím, rozdelením, uskutočnením rôznych fúzií (ďalej aj "transformácia") alebo v dôsledku predaja časti podniku.
Právna úprava v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Obchodný zákonník" alebo "OBZ"), ktorá upravuje zrušenie a zánik obchodných spoločností, umožňuje spoločníkom, resp. akcionárom spoločností rozhodnúť o zrušení spoločností z akéhokoľvek dôvodu, spravidla však majú takéto zmeny za cieľ zefektívnenie činností zainteresovaných spoločností. Predpokladom ich realizácie je prijatie samotného podnikateľského rozhodnutia zo strany vlastníkov každej zúčastnenej spoločnosti. Zmena zmluvnej strany je však tak zásadného charakteru, že vedie k otázke, či môže byť považovaná za podstatnú zmenu zmluvy. K tomu je však potrebné poznať okolnosti, ktoré uchádzača alebo dodávateľa viedli k takýmto zmenám, a následne, po získaní príslušných relevantných dôkazov, ich precízne vyhodnotiť. Verejný obstarávateľ je teda nútený podrobne skúmať tieto okolnosti a rozhodnúť, či je takáto zmena v osobe uchádzača alebo dodávateľa prípustná a či v danom prípade nejde o podstatnú zmenu zmluvy.
Podstatná zmena zmluvy nie je v aktuálnej slovenskej právnej úprave definovaná a oporu k súčasnému § 10a zákona č. 25/2006 Zb. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZVO") v tomto smere nájdeme jedine v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Najprv je však potrebné zmieniť sa o jednotlivých možnostiach zmien v osobe dodávateľa.
Ustanovenie § 69 OBZ upravuje prípady zrušenia spoločnosti bez likvidácie v prípade dobrovoľného zrušenia spoločnosti, pri ktorých obchodné imanie spoločnosti prechádza na právneho nástupcu. Táto právna úprava zlúčenia, splynutia a rozdelenia obchodných spoločností je všeobecnou právnou úpravou, ktorá sa vzťahuje na všetky formy obchodných spoločností, pokiaľ osobitná právna úprava neustanovuje inak. V súvislosti s transformačnými zmenami v spoločnostiach ustanovuje Obchodný zákonník legálne definície pojmov zlúčenie, splynutie a rozdelenie, ako aj pojmov zanikajúca a nástupnícka spoločnosť.
1. Zlúčenie, splynutie, rozdelenie a ostatné spôsoby transformácie
V prípade, ak dôjde k dobrovoľnému zrušeniu spoločnosti, pri ktorom obchodné imanie prechádza na právneho nástupcu, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie bez likvidácie. K zrušeniu obchodnej spoločnosti bez likvidácie môže dôjsť len v takom prípade, ak zanikajúca spoločnosť má v plnom rozsahu svojich práv a záväzkov právneho nástupcu. V opačnom prípade, ak táto podmienka nie je splnená, zrušená spoločnosť musí vstúpiť do likvidácie a vysporiadať svoje obchodné imanie.
Podľa § 69 ods. 1 OBZ
pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti sa môže táto zároveň rozhodnúť, že sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, prípadne sa rozdelí na viac spoločností.
Zároveň pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti musí mať zanikajúca spoločnosť a spoločnosť, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti (tzv. nástupnícka spoločnosť), zásadne rovnakú právnu formu podľa § 69 ods. 2 OBZ, ak zákon neustanovuje inak.
V § 218l ods. 1 OBZ sa však pripúšťa výnimka, podľa ktorej zlúčenie spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť, je dovolené.
Z uvedeného je zrejmé, že zákonná úprava pripúšťa zlúčenie dvoch spoločností, nazvime ich na účely tohto článku akciová spoločnosť ABC a spoločnosť s ručením obmedzeným XYZ, výlučne v takom prípade, ak dôjde napríklad k zániku spoločnosti s ručením obmedzeným XYZ, ktorej imanie by prešlo na nástupnícku akciovú spoločnosť ABC.
a)
Zlúčenie
je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už existujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
Ak by došlo k zlúčeniu akciovej spoločnosti ABC so spoločnosťou s ručením obmedzeným XYZ, na základe ktorého by v zmysle § 218l ods. 1 OBZ došlo
k zániku XYZ a k prechodu jej obchodného imania na ABC, ktorá by sa stala jej právnym nástupcom,
išlo by o vyššie opísanú situáciu.
Alternatíva, podľa ktorej by došlo k zániku akciovej spoločnosti ABC a k prechodu jej imania na spoločnosť s ručením obmedzeným XYZ, nie je v kontexte s § 69 ods. 2 a § 218l ods. 1 OBZ právnym poriadkom prípustná.
b)
Splynutie
je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
Pri uvedenom spôsobe transformácie spoločností by vzhľadom na posudzovanú konšteláciu právnych subjektov došlo
k zániku oboch spoločností, a to spoločnosti s ručením obmedzeným XYZ, ako aj akciovej spoločnosti ABC, pričom by ich obchodné imanie prešlo na inú novozaloženú spoločnosť ako ich právneho nástupcu.
Pri realizácii možnosti splynutia oboch spoločností a prechodu ich obchodného imania na inú novozaloženú spoločnosť sa postupuje ako pri zlučovaní uvedených spoločností, pričom v tomto smere je právna úprava splynutia v zásade obdobná v porovnaní s právnou úpravou zlúčenia spoločností, pochopiteľne s tým rozdielom, že dochádza k zániku oboch zainteresovaných spoločností.
c)
Rozdelenie
spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza
(i) na iné už existujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti,
alebo
(ii) na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.
Jednotlivé nástupnícke spoločnosti sa stávajú singulárnymi právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností v takom rozsahu, v akom na nich prešiel ich majetok a ich záväzky.
Právne účinky tr
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.