Zelené verejné obstarávanie v Slovenskej republike a v Európskej únii

Vo vzťahu k oficiálnemu cieľu GPPustanovenému v obnovenej Stratégii trvalo udržateľného rozvoja v roku 2006, ustanovila Európska komisia v oznámení s názvom Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie v roku 2008 konkrétnejší cieľ GPP, a to " Súčasný trend GPP v členských krajinách ukazuje, že niektoré členské krajiny neustále sledujú ustanovený cieľ v rámci svojich národných akčných plánov (ďalej aj "NAP") [napríklad Cyprus, Dánsko, Írsko, Taliansko, Holandsko (na úrovni provincií), Portugalsko a Slovinsko].

Environmentálne najvýkonnejšie krajiny majú ustanovené ambicióznejšie ciele, napríklad Rakúsko (obstarávať udržateľné produkty), Nemecko (povinné uplatňovanie princípu nákladov životného cyklu produktov pri každom obstarávaní), Malta (100%-ný podiel GPP pre skupiny produktov "Kopírovací a grafický papier", "Záhradnícke produkty a služby", "Čistiace prostriedky a služby", "Textil", "Kancelárske IT zariadenia", "Tepelná izolácia", "Stenové panely"), Holandsko (100%-ný podiel GPP pre federálne úrady a podriadené inštitúcie) a Belgicko (100%-ný podiel udržateľného verejného obstarávania pre ústredné orgány štátnej správy).

Súčasne existujú krajiny, pre ktoré sa zdá byť spoločný odporúčaný 50%-ný cieľ príliš ambiciózny, preto si na národnej úrovni ustanovili nižší strategický cieľ, na­príklad Česká republika (25%-ný podiel zelených vozidiel v obstarávaní), Estónsko (15%-ný podiel GPP), Francúzsko (30%-ný podiel zelených zákaziek), Litva (30%-ný podiel GPP), Lotyšsko (35%-ný podiel GPP) a Malta (30%-ný podiel GPP pre skupiny produktov "Doprava", "Nábytok", "Mobilné telefóny", "Kogenerácia", "Okná", "Vonkajšie osvetlenie", "Tuhé podlahové krytiny" a "Cestné stavby").

Zohľadňujúc uvedené skutočnosti, cieľ odporúčaný Európskou komisiou (50%-ný podiel GPP), súčasnú situáciu členských krajín, ktoré majú dlhodobé skúsenosti s uplatňovaním GPP, a po prehodnotení strategického cieľa ustanoveného v Národnom akčnom pláne pre zelené verejné obstarávanie na roky 2011 - 2015 sa Slovenská republika bude snažiť cieľom definovaným na obdobie rokov 2016 až 2020 priblížiť k trendu Európskej únie.

Strategický cieľ Národného akčného plánu pre zelené verejné obstarávanie v Slovenskej republike na roky 2016 - 2020 je: "

Oznámenie Európskej komisie s názvom Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie KOM(2008)400 definuje pojem "zelená" zákazka. V kontexte tohto oznámenia sa odporúča považovať za "zelenú" zákazku také obstarávanie, ktoré viedlo k zmluve, ktorá je v súlade s "hlavnými" kritériami GPP z dôvodu jednotnosti s ostatnými členskými krajinami Európskej únie. Za zelenú zákazku sa považuje uzatvorená zmluva medzi verejným obstarávateľom na jednej strane a úspešným uchádzačom na druhej strane. V tomto oznámení sa tiež uvádza, že na to, aby sa mohlo verejné obstarávanie označiť ako "zelené", musia sa kritériá GPP sformulovať v podstate ako minimálne technické špecifikácie, s ktorými musia byť v súlade všetky ponuky. Keďže je GPP dobrovoľný nástroj, je ponechaná istá voľnosť členským krajinám, to znamená, že si môžu zvoliť mieru, do akej budú tento nástroj environmentálnej politiky uplatňovať na národných úrovniach. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v tomto období neexistuje jednotná definícia "zelenej" zákazky. Opierajúc sa o fakt, že monitorovanie GPP na úrovni Európskej únie zohľadňuje zhodu s "hlavnými" kritériami GPP, a zohľadňujúc doterajšie skúsenosti s realizáciou GPP v podmienkach Slovenskej republiky, bude v našich podmienkach aj naďalej platiť zaužívaná definícia vymedzujúca minimálne hranice, s ktorými musia byť všetky ponuky v súlade, aby mohli byť definované ako "zelené" zákazky.

Základná koncepcia GPP sa opiera o požiadavku mať jasné, overiteľné, odôvodniteľné a ctižiadostivé environmentálne charakteristiky pre výrobky a služby založené na prístupe životného cyklu a vedeckej vedomostnej základni. Európska komisia od roku 2008 vytvára a aktualizuje spoločné environmentálne charakteristiky GPP, ktoré sú dostupné verejnosti v produktových listoch pre vybrané skupiny produktov. Tieto environmentálne charakteristiky sú založené na údajovej základni, ktorá využíva dostupné vedecké informácie a dáta, prijíma prístup životného cyklu a zapája zainteresované subjekty, ktoré diskutujú o problémoch v súvislosti s limitnými hodnotami, možnosťami verifikácie a o produktoch dostupných na trhu a pod. Spoločné environmentálne charakteristiky GPP boli vytvorené s cieľom jednotnej a transparentnej realizácie GPP v celej Európskej únii a jednotného monitorovania dosiahnutej úrovne GPP v členských krajinách.

V zmysle výkladu "" od autorov Juraja Tkáča a Mareka Grigu predstavuje GPP jeden zo základných pilierov udržateľného verejného obstarávania. Koncepcia udržateľného verejného obstarávania nie je žiadnou novinkou a vychádza už z dokumentu OSN 21 schváleného v roku 1992 v Rio de Janeiro. Možnosť zohľadňovať pri definovaní predmetu zákazky aj sociálne a environmentálne hľadisko uviedol aj Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zo 17. septembra 2002 vo veci C-513/99, .

Zákonodarca umožňuje, aby opis predmetu zákazky bol určený odkazom na tzv. princípy etického obchodovania. V tejto súvislosti existuje oznámenie Európskej komisie KOM(2009) 215 v konečnom znení z mája 2009 s názvom Príspevok k trvale udržateľnému rozvoju: úloha spravodlivého obchodovania a mimovládnych systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodovaním. V zmysle uvedeného oznámenia môžu trvalo udržateľnému rozvoju slúžiť systémy, ktorých prioritou sú environmentálne, sociálne alebo ekonomické prvky.

Existujú základné a rozšírené charakteristiky: základné (kľúčové) charakteristiky sú zamerané na najvýznamnejšie environmentálne vplyvy, sú určené pre ktoréhokoľvek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý chce uplatniť GPP v praxi, ich využitie je s minimálnou potrebou ďalšieho overovania alebo zvýšenia nákladov; rozšírené (komplexné) charakteristiky sú určené pre organizácie, ktoré majú záujem o nákup najlepších environmentálnych produktov dostupných na trhu a ich využitie môže znamenať ďalšie administratívne úsilie alebo určité zvýšenie nákladov v porovnaní s inými produktmi, ktoré plnia rovnakú funkciu.

V podmienkach Slovenskej republiky sa za "zelenú" zákazku bude považovať uzatvorená zmluva medzi verejným obstarávateľom na jednej strane a úspešným uchádzačom na druhej strane, ktorá spĺňa minimálne jednu požiadavku vychádzajúcu z "hlavných", t.j. základných, jednotných európskych environmentálnych charakteristík GPP vytvorených Európskou komisiou tak, ako sú definované v produktových listoch dostupných na webovom sídle Európskej komisie: http://ec.europa.eu/environment/gpp/eu_gpp_criteria_en.htm.

Povinné uplatňovanie environmentálnych charakteristík pre produktové skupiny "Kopírovací a grafický papier", "Kancelárske IT zariadenia" a "Vozidlá a dopravné služby" je v Národnom Akčnom pláne pre zelené verejné obstarávanie navrhnuté od roku 2018 po vypracovaní analýzy trhu Inštitútom environmentálnej politiky, ktorý je analytickým útvarom Ministerstva životného prostredia SR.

Jednotlivé členské štáty Európskej únie prijali politiku GPP implementáciou Národných akčných plánov pre životné prostredie. Väčšina krajín vyvinula NAP od roku 2006 (s výnimkou Holandska a Dánska, ktoré začali už skôr). V niektorých členských štátoch (na­príklad v Holandsku) bol NAP zásadne prepracovaný, zatiaľ čo iné (napr. Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Malta, Poľsko, Slovinsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) krajiny majú stále prvý NAP, preto v týchto krajinách potrebujú NAP GPP revíziu. V Rakúsku, Českej republike a na Malte v súčasnosti takéto revízie už prebiehajú.

Aktuálne prijalo NAP GPP 23 krajín: Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Veľká Británia.

Krajiny