Vendor lock-in predstavuje v oblasti verejného obstarávania nechcený a často veľmi zložitý problém, ktorý môže spôsobiť objednávateľovi ďalších IT služieb nečakané komplikácie. Vendor lock-in stav možno stručne definovať ako právne alebo faktické uzatvorenie predmetu plnenia, ktorého priamym dôsledkom je závislosť na súčasnom poskytovateľovi služieb. Verejný obstarávateľ je tak značne obmedzený pri realizovaní budúcej otvorenej súťaže, resp. je nútený uzatvoriť zmluvu výlučne so súčasným dodávateľom tzv. „priamo“, a to najčastejšie formou priameho rokovacieho konania. V nasledujúcom príspevku sa pokúsime stručne zhrnúť skúsenosti, prístup kontrolného orgánu a hlavne aktuálnu judikatúru týkajúcu sa vendor lock-in efektu v ICT službách v Českej republike.
KAUZA OPENCARD A PRÍSTUP ÚŘADU PRO OCHRANU HOSPODÁŘSKÉ SOUTĚŽE
Aj napriek častému skloňovaniu vendor-lock in javu pri vynakladaní verejných prostriedkov, ide o pojem, ktorý národná a ani európska legislatíva nijak podrobne nedefinuje. O to viac je nutné vychádzať z odbornej literatúry, prípadne zahraničných skúsenosti. Český Úrad pro ochranu hodpodářské soutěže (ďalej len "ÚOHS") vo svojom metodickom usmernení k ICT verejným zákazkám objasnil, že v prípade vendor lock-in ide o "neschopnosť verejného obstarávateľa zmeniť či sprístupniť dielo vytvorené iným dodávateľom bez jeho súhlasu alebo poplatku (bez tzv. exit cost). Negatívnym prejavom vendor lock-inu je situácia, kedy sa verejný obstarávateľ nemôže vymaniť zo závislosti na určitom dodávateľovi. Nemôže tak realizovať zmenu IT infraštruktúry predmetom širšej otvorenej súťaže. Sprievodným efektom tejto situácii je aj zvyšovanie nákladov na strane verejného obstarávateľa". [1]
ÚOHS vo svojej rozhodovacej praxi opakovane upozorňuje, že verejní obstarávatelia by mali byt veľmi obozretní pri využívaní priameho rokovacieho konania, ktorého českým ekvivalentom je tzv. jednací řízení bez uveřejnéní (ďalej len"JŘBU"). Hlavne v rokoch 2016 a 2017 zameral ÚOHS svoju pozornosť práve na prípady uzatvorenia priamych kontraktov postupom v JŘBU v oblasti ICT služieb. [2] Podkladom pre tieto správne konania a následné sankcie za porušenie pravidiel verejného obstarávania bola kauza OpenCard [3], ktorú posudzoval až Nejvyšší správní soud ČR (ďalej len "NSS") ako vrcholná inštancia správneho súdnictva.
Projekt OpenCard tvorí súborne označenie pre čipové karty a centralizovaný systém pre odbavenie cestujúcich v rámci mestskej hromadnej dopravy v Prahe. Postupom času vznikla potreba rozšíriť licencie a ďalej rozvíjať systém o nové aplikácie a moduly. Nevhodné licenčné ustanovenia a absencia dostatočnej technickej dokumentácie, ktorú mal k dispozícii iba aktuálny dodávateľ služieb, však znemožňovali akúkoľvek otvorenú súťaž v rámci verejného obstarávania. Verejný obstarávatelia (hlavní město Praha a Dopravní podnik hl. m. Prahy) sa tak dostali do typickej závislosti na súčasnom poskytovateľovi služieb. Tato závislosť prinútila objednávateľa uzatvárať opakované dodatky a ďalšie zmluvy s pôvodným dodávateľom, a to práve postupom v JŘBU. Alternatívnou možnosťou bolo systém kompletne obmeniť, teda zadať zákazku na implementáciu nového systému tzv. na zelenej lúke. Vzhľadom na aktuálne nižšiu finančnú náročnosť novej, dočasnej zmluvy (dodatku), objednávateľ pristúpil na prvú variantu a dodatočnú úpravu systému zadal v JŘBU. Za tento postup mu ÚOHS uložil pokutu a protizákonný postup potvrdil aj NSS v často citovanom rozsudku.
NSS zdôraznil, že pri JŘBU je nutné vždy vnímať výnimočný charakter tohoto postupu, pri ktorom neprebieha žiadna súťaž. Tento postup nemôže byť nadmerne používaný. Do množiny "výnimočných
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
