Verejní obstarávatelia na Slovensku zriedkavo stanovujú ako kritériá na vyhodnocovanie ponúk tzv. kvalitatívne kritériá. Z prieskumov vyplýva, že dôvodom obáv uplatniť kvalitatívne kritérium na vyhodnotenie ponúk je chýbajúca dobrá prax v tomto smere, nedostatočné usmernenia zo strany kontrolných orgánov, ako aj obavy z potenciálne formalistického vnímania kvalitatívnych kritérií zo strany kontrolných orgánov. Verejní obstarávatelia v drvivej väčšine prípadov preto uplatňujú kritérium najnižšej ceny. A to aj v prípadoch, v ktorých kvalitatívne kritériá môžu byť užitočným nástrojom na efektívne a hospodárne využitie verejných financií. V tomto článku sa budem venovať zozbieraniu určitej skupiny dostupných informácií o kvalitatívnych kritériách na vyhodnocovanie ponúk. Nejde o vyčerpávajúci zoznam, ide o otvorenie témy, v ktorej bude možné pokračovať v nasledujúcich článkoch.
Vyhodnocovať ponuky vo verejnom obstarávaní možno na základe:
a)
najlepšieho pomeru ceny a kvality,
b)
nákladov použitím prístupu nákladovej efektívnosti, najmä nákladov počas životného cyklu alebo
Zo štatistík Úradu pre verejné obstarávanie vyplýva, že až približne 90% zákaziek sa na Slovensku vyhodnocuje na základe kritéria najnižšej ceny (Informácia o celkovom štatistickom vyhodnotení procesu verejného obstarávania, Úrad pre verejné obstarávanie). Vo zvyšných približne 10% prípadov boli použité kritériá najlepšieho pomeru ceny a kvality a nákladov s použitím prístupu nákladovej efektívnosti, najmä nákladov počas životného cyklu (obe kritériá ďalej len "ENP" - ekonomicky najvýhodnejšia ponuka).
Takýto nepomer v používaní kritéria najnižšej ceny oproti kritériám ENP (a to aj v prípadoch, kde je zákonne možné a ekonomicky vhodné použiť kritéria ENP) je daný najmä skutočnosťou, že kritérium najnižšej ceny sa javí ako najistejšia cesta v prípade potenciálnej kontroly. Z časového hľadiska ide zároveň o rýchlejší a jednoduchší postup vyhodnotenia ponúk. Verejní obstarávatelia a procesní poradcovia na verejné obstarávanie deklarujú, že nie sú schopní kritéria ENP nastavovať s istotou, pretože nedisponujú dostatočnou, resp. dostatočne zreteľnou dobrou praxou, usmerneniami a judikatúrou.
Pokiaľ ide o jednoduché a jednoznačné kritérium najnižšej ceny, tu treba uviesť, že najistejšia či najrýchlejšia cesta nemusí byť vždy tá najlepšia. Z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti využívania verejných financií nakupovanie tovarov, služieb či stavebných prác kritériom najnižšej ceny neznamená automaticky najefektívnejšie a najhospodárnejšie riešenie pre verejného obstarávateľa. Dôraz na kvalitu dodávaných tovarov, poskytovaných služieb a vykonávaných stavebných prác by mal mať priestor nielen v súkromnom sektore, ale do úvahy by ju mal brať aj správca verejných financií, teda verejný obstarávateľ. Túto kvalitu sa verejní obstarávatelia snažia zvyčajne dosahovať prostredníctvom dobre nastaveného opisu predmetu zákazky či odborne spracovaných podmienok účasti. Je však chybou si myslieť, že najvyššia kvalita sa dosiahne len cez tieto nástroje. Do výberu treba nasadiť na to vytvorený efektívny nástroj ENP a zvýšiť tak mieru istoty, že štát obstaráva kvalitu, s ktorou je spravidla spojený benefit efektívnejšieho a hospodárnejšieho plnenia. V prípade tovarov a stavebných prác je výhodou aj trvácnosť týchto tovarov a stavieb.
Je pravdou, že na Slovensku v oblasti kvalitatívnych kritérií chýba dobrá prax (good practice) pot
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).