Uloženie pokuty za uzavretie zmluvy s úspešným uchádzačom skôr ako 16. deň odo dňa odoslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v B. (ďalej len "krajský súd") podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 18967/2014, 1171-P/2014 z 2. apríla 2014, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 045-7000/SK/10/2012 z 3. decembra 2013, ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa § 149 ods. 1 písm. e) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o verejnom obstarávaní" alebo "ZVO") za to, že pri uzavretí kúpnej zmluvy č. 12-2011-TT z 25. februára 2011 so spoločnosťou N., s. r. o., B. na predmet zákazky "Dodávka posypovej priemyselnej soli", zadanej postupom rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 58 písm. c) ZVO, nedodržal podmienky ustanovené v § 45 ods. 2 ZVO, keďže uzavrel danú zmluvu s uvedeným úspešným uchádzačom skôr ako 16-ty deň odo dňa odoslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a stotožniac sa s právnym záverom žalovaného uviedol, že v danom prípade žalobca nedodržal podmienky § 45 ods. 2 ZVO, keďže uzavrel danú zmluvu s úspešným uchádzačom N., s. r. o., B. skôr ako 16-ty deň odo dňa odoslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk. Žalobca tým, že uzavrel kúpnu zmluvu pred uplynutím 16-dňovej lehoty, konal, podľa názoru krajského súdu, v rozpore s uvedeným ustanovením.

K námietke žalobcu, ktorý sa odvolával na mimoriadne okolnosti a udalosti, ktoré nemohol predvídať, a kvôli časovej tiesni nedodržal lehotu 16-tich dní, keď uzavrel s úspešným uchádzačom kúpnu zmluvu 25. februára 2011, t.j. tretí deň odo dňa 22. februára 2011, kedy oznámil uchádzačom výsledok vyhodnotenia ponúk, krajský súd uviedol, že zmyslom odkladnej 16-dňovej lehoty ustanovenej v § 45 ods. 2 ZVO je, aby všetky taxatívne vymedzené subjekty mohli reálne uplatniť návrh na revízne postupy ustanovené zákonom o verejnom obstarávaní, keď im je oznámený výsledok vyhodnotenia ponúk. Predmetné ustanovenie chráni neúspešné subjekty, ktorých ponuky boli vyhodnocované.

Porušenie odkladnej lehoty na uzavretie zmluvy krajský súd vyhodnotil ako závažné porušenie zákona o verejnom obstarávaní, keďže žalobca v čase uzavretia zmluvy nemohol mať vedomosť, či neúspešný uchádzači nemajú v úmysle v zákonom ustanovenej lehote uplatniť v procese zadávania predmetnej zákazky revízne postupy v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Podľa § 139 ods. 1 písm. k) ZVO uzavretie zmluvy je zákonnou prekážkou, aby mohlo byť v prípadnej námietke zo strany úradu rozhodnuté, keďže v zmysle uvedeného ustanovenia ZVO má úrad povinnosť rozhodnutím zastaviť konanie o námietkach, ak námietky boli podané po uzavretí zmluvy.

K námietke žalobcu, že išlo o nepredvídateľnú a mimoriadnu udalosť podľa osobitného predpisu s poukazom na § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 4 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, krajský súd uviedol, že žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad preukazujúci, že mimoriadna situácia bola vyhlásená pro­stredníctvom hromadných informačných prostriedkov subjektom oprávneným ju vyhlásiť v zmysle príslušných ustanovení zákona o civilnej ochrane obyvateľstva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, pričom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca poukazujúc na § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bol povinný bez prieťahov odstraňovať závady v zjazdnosti ciest, uviedol, že mimoriadna situácia na cestách zapríčinila, že musel konať čo najrýchlejšie, aby si svoju zákonnú povinnosť splnil a zabezpečil zjazdnosť ciest II. a III. triedy, čo bez prieťahov v tomto prípade podľa žalobcu znamenalo konať rýchlejšie ako čakať 16 dní, ako to ustanovuje zákon o verejnom obstarávaní.

Podľa žalobcu bol správny orgán povinný pri každom svojom rozhodnutí prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam. Tento fakt však žalovaný podľa žalobcu pri svojom rozhodovaní opomenul a ani súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nijakým spôsobom s princípom spravodlivosti nevysporiadal.

Žalobca ďalej dôvodil, že povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 236/06, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 242/2007).

Zastával názor, že pokuta vo výške 16 440 eur uložená až 2 roky po zadaní zákazky v dôsledku nastania mimoriadnej situácie a ohrozenia života, zdravia a majetku v tomto prípade nespĺňa ani represívnu a ani výchovnú funkciu, práve naopak, je podľa žalobcu likvidačná. Odvolávajúc sa na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej má administratívne trestanie trestnoprávny charakter, treba podľa žalobcu pri absencii procesného predpisu, ktorý by upravoval zásady správneho trestania, vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z.z.), pričom v administratívnom trestaní treba rešpektovať aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z 13. februára 1991, podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania trestných sankcií s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Keďže ukladanie sankcií má okrem represívneho významu aj význam preventívny, stráca tento na účinnosti uplynutím neprimeranej lehoty od vzniku porušenia k samotnému uloženiu sankcie.

K tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedol, že v napadnutom rozhodnutí postupoval v súlade s princípom zákonnosti. Zákon o verejnom obstarávaní neupravuje v súvislosti s normatívnou úpravou správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. e) ZVO žiadne liberačné dôvody, ktoré by mohli mať vplyv na zánik deliktuálnej zodpovednosti za porušenie zákona. Samotné uzavretie zmluvy postupom rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 58 písm. c) ZVO teda nebolo zákonným dôvodom na neuloženie pokuty, pokiaľ žalobca pri uzavretí danej zmluvy nedodržal podmienky ustanovené v § 45 ods. 2 ZVO. Rovnako tak skutočnosť uvádzanú žalobcom, že v predmetnom postupe zadávania zákazky neboli podané námietky, nemožno podľa žalovaného považovať v intenciách úpravy zákona o verejnom obstarávaní za liberačný dôvod, ktorý by mohol mať vplyv na zánik deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za porušenie zákona o verejnom obstarávaní, resp. ktorý by bolo možné považovať za okolnosť vylučujúcu deliktuálnu zodpovednosť žalobcu. Objektívna stránka skutkovej podstaty správneho deliktu upravená v § 149 ods. 1 písm. e) ZVO je koncipovaná bez ohľadu na použitý postup zadávania zákazky alebo skutočnosť, či v použitom postupe zadávania zákazky boli alebo neboli podané námietky podľa § 138 ZVO. Naplnenie skutkovej podstaty uvedeného správneho deliktu je viazané výlučne na objektívne porušenie podmienok upravených v § 45 ods. 2 až 8 ZVO.

Ďalej podľa žalovaného, vzhľadom na okolnosť, že pri porušení povinnosti podľa § 45 ods. 2 ZVO presne určuje výšku sankcie za jej porušenie [§ 149 ods. 1 písm. e)], žalovaný nemal možnosť moderácie zákonom určenej sadzby pokuty, a teda nebolo možné upravovať výšku uloženej sankcie vzhľadom na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Keďže inštitút odkladnej 16-dňovej lehoty na uzavretie zmluvy bol do zákona o verejnom obstarávaní transponovaný zo smerníc Európskej únie týkajúcich sa preskúmania zadávania zákaziek, na uzavretie každej zmluvy, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (ďalej len "smernice 2004/18/ES"), kde patrí aj zmluva, ktorá bola uzavretá v danom verejnom obstarávaní, bez ohľadu na postup vo verejnom obstarávaní, ktorým bola daná zmluva zadaná, bolo potrebné aplikovať odkladnú lehotu pri uzavretí tejto zmluvy. Podľa žalovaného je pre oblasť verejného práva typický princíp legality výkonu verejnej moci predstavujúci požiadavku striktného a bezvýnimočného výkonu moci na základe zákonov a ústavy, inak povedané, na základe rešpektovania požiadavky zákonnosti a ústavnosti moci, preto argumentácia žalobcu o tom, že žalov