V tomto príspevku sa autori venujú problematike aplikácie tzv. telekomunikačnej výnimky, a to najmä z hľadiska rozhodovacej a aplikačnej praxe. Telekomunikačná výnimka je zakotvená v § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „ZVO“). Cieľom tohto príspevku je priblížiť rozhodovaciu prax Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) pri aplikácii telekomunikačnej výnimky zo strany verejných obstarávateľov, a teda priblížiť situácie, kedy táto výnimka bola podľa názoru ÚVO nesprávne aplikovaná, a zároveň popísať situáciu ako príklad tzv. best practice pre verejných obstarávateľov, kedy by jej aplikácia bola v súlade so ZVO. Autori sa v tomto kontexte budú venovať dvom významným rozhodnutiam ÚVO a Rady ÚVO v tejto veci, a to rozhodnutiu Rady ÚVO č. 3757-9000/2021 z 11. marca 2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ÚVO č. 3917-6000/2019 z 22. februára 2021 (ďalej len „Rozhodnutie č. 1“) a rozhodnutiu Rady ÚVO č. 14550-9000/2019 z 29. apríla 2022, ktorým Rada ÚVO potvrdila rozhodnutie ÚVO č. 24213-7000/2016 z 11. októbra 2019 (ďalej len ako „Rozhodnutie č. 2“).
ÚVOD DO PROBLEMATIKY TELEKOMUNIKAČNEJ VÝNIMKY A JEJ APLIKÁCIE
"civilnú zákazku, súťaž návrhov alebo koncesiu, ktorej hlavným účelom je umožniť verejnému obstarávateľovi poskytovanie alebo využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete alebo poskytovanie jednej alebo viacerých verejných elektronických komunikačných služieb".
Zákonné vyjadrenie tejto tzv. telekomunikačnej výnimky zjednodušene hovorí o tom, že v prípade, keď bude účelom verejného obstarávateľa zabezpečiť poskytovanie služieb podľa zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách v z. n. p. (ďalej len "ZEK"), okrem verejného sektora aj subjektom v súkromnom sektore, tak nie je potrebné, aby verejný obstarávateľ v takomto prípade postupoval podľa ZVO v prípadoch, keď bude verejný obstarávateľ tieto služby sám poskytovať alebo využívať. [1] V opačnom prípade, teda v situáciách, keď služby verejný obstarávateľ len "nakupuje" od poskytovateľov týchto služieb a neposkytuje ich verejnosti zo súkromného sektora, tak je nutné, aby postupoval pri obstarávaní takéhoto plnenia podľa ustanovení ZVO.
Využívanie telekomunikačnej výnimky sa v našom prostredí začalo aplikovať v zásade už historicky, a to ešte v časoch, keď sa u nás ešte len začínalo s využívaním zákona o verejnom obstarávaní, resp. sa len začínali prijímať (transponovať) všeobecne záväzné právne predpisy Európskej únie v oblasti verejného obstarávania do nášho právneho poriadku. V zásade išlo o nejasnú definíciu tejto výnimky a veľa verejných obstarávateľov si ju vykladalo spôsobom, ktorý im viac vyhovoval, a teda, že výnimka sa na nich vzťahuje a nemusia postupovať pri obstarávaní plnenia podľa akýchkoľvek pravidiel upravujúcich postupy verejného obstarávania. Takýto postup bol častokrát jednoduchší najmä u verejných obstarávateľov, ktorí využívajú telekomunikačné služby vo väčšom objeme, keďže ich prechod na iného poskytovateľa služby v prípade realizácie verejného obstarávateľa, ktorého výsledkom by bol eventuálne iný úspešný uchádzač ako aktuálny poskytovateľ služby, prinášal značné komplikácie a v našom prostredí mal takýto prechod na iného poskytovateľa, v tej dobe, značné nedostatky. Verejní obstarávatelia teda využili túto telekomunikačnú výnimku, uzatvorili zmluvy, prípadne rámcové dohody, s konkrétnym poskytovateľom telekomunikačných služieb, a to bez ak
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
