V tomto článku identifikujeme kvalitatívne subjektívne kritériá, predstavíme ich možné a vhodné použitie pri vyhodnotení ponúk v rámci verejného obstarávania. Pomenujeme limity ich použitia, náležitosti ich použitia a uvedieme niekoľko príkladov ich použitia na Slovensku, v Česku a inde v Európskej únii, pričom si uvedieme krátku úvahu o predpokladoch ich častejšieho používania v našich podmienkach.
ČO SÚ SUBJEKTÍVNE KRITÉRIÁ
Za subjektívne kritériá považujeme hľadiská hodnotenia, ktoré sú závislé od individuálnych názorov, hodnotení, preferencií osoby, inak povedané, sú závislé od úsudku osoby, ktorá hodnotí ponuku z hľadiska toho kritéria. Vo všeobecnosti za subjektívne kritériá môžeme považovať napríklad estetický dojem, pohodlie alebo chuť. V špecifickej oblasti verejného obstarávania môžeme za príklady kvalitatívnych subjektívnych kritérií považovať:
Tabuľka 1
Príklady subjektívnych kritérií
(Zdroj: Vlastné spracovanie autora)
prístupnosť riešenia pre všetkých používateľov
estetická vlastnosť
originalita
architektonické riešenie
kreativita
inovatívnosť
kvalita stratégie, metodiky alebo konceptu
funkčnosť
spôsob riešenia pracovných postupov a efektivity činnosti
zvukovo-farebné vlastnosti
Z hľadiska zákona č. 343/2015 Z.z.o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO") ich zaraďujeme medzi kritériá kvality, pričom zákon, resp. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24 EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (kvalitatívne) subjektívne kritériá demonštratívne vymenúva [1]. V rámci hodnotenia ponúk sa subjektívne kritériá prejavujú ako nepočítateľné, resp. textové, pretože uchádzač ich naplnenie vyjadruje textom, čím sa odlišujú od objektívnych kritérií, ktoré sú počítateľné, pretože uchádzač ich naplnenie vyjadruje číselnou hodnotou alebo vyjadrením áno/nie. Z typového hľadiska existujú aj tzv. kombinované kritériá, ktoré obsahujú textový a zároveň vyčísliteľný prvok hodnotenia. V praxi sa používa koncept čiastkových kritérií alebo subkritérií hlavného kritéria kvality, ku ktorým sa vytvoria osobitné skupiny hodnotiteľov, ktorí hodnotia to konkrétne čiastkové kritérium podľa svojej príslušnej odbornosti a skúsenosti.
SPÔSOBY HODNOTENIA
Po určení subjektívneho kritéria je dôležité stanoviť spôsob jeho hodnotenia. Z definičného hľadiska je na výber počítateľný spôsob hodnotenia, odborne subjektívny spôsob a polosubjektívny spôsob [2]. Odborne-subjektívny spôsob hodnotenia sa používa napríklad v zákazkách na architektonické služby [3]. Počítateľný spôsob sa pravdepodobne používa vo všeobecnosti najčastejšie, pretože je transparentný, a polosubjektívny spôsob hodnotenia sa uplatňuje napríklad pri BVA/BVP [4].
Tabuľka 2
Krátky popis rôznych spôsobov hodnotenia
(Zdroj: Vlastné spracovanie autora)
Počítateľný spôsob
– vykonáva sa matematická operácia k určeniu bodového zisku
– z povahy veci transparentný spôsob
Odborne – subjektívny spôsob
– popisuje sa odborný úsudok
– vyžadovaná odborná znalosť hodnotiaceho minimálne na úrovni hodnoteného
Polosubjektívny spôsob
– číslom, číselnou hodnotou sa vyjadrí hodnotenie, pričom to sa vysvetľuje textom
– vyššia transparentnosť než pri odborne – subjektívnom spôsobe je daná objektivizovaním
Výber spôsobu hodnotenia jeho uplatnenia by mal smerovať k čo najvyššiemu naplneniu princípu transparentnosti.
Do úrovne naplnenia transparentnosti vstupuje okrem výberu spôsobu hodnotenia tiež úroveň a rozsah odôvodnenia hodnotenia. Pri použití subjektívnych kritérií a nepočítateľného spôsobu hodnotenia treba vo zvýšenej miere okrem posudzovania úrovne naplnenia princípu transparentnosti aj posudzovanie naplnenia princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov a vytvorenie podmienok pre zabránenie vzniku svojvôle alebo vzniku pochybností o možnej svojvôli, pričom z týchto dôvodov sa odporúčajú použiť inštitúty ako dvojobálková metóda, resp. viacetapové hodnotenie, anonymita v určitej etape hodnotenia, hodnotenie vo viacerých kolách atď. [5].
Možné zvyšovanie objektivity je tiež viazané na konkrétne subjektívne kritérium, predmet zákazky. Napríklad pri kritériu prístupnosť riešenia pre všetkých používateľov má podstatnú náležitosť počet hodnotiacich ľudí, nemyslím tým v tomto prípade počet členov komisie s právom vyhodnocovať, aj keď to môže tiež zvyšovať do určitej úrovne objektivitu. Čím vyšší počet hodnotiacich, tým sa dá dosiahnuť vyššia objektivita, resp. tým existuje dôvodná nižšia možnosť pre účelové posúdenie, hodnotenie a prípadné ovplyvňovanie. Dôležité je tiež upozorniť, že pri vymedzovaní predmetu hodnotenia by sa nemali používať demonštratívne výpočty v slovných spojeniach ako, a to hlavne, a podobne, napríklad atď.
Pre správne použitie kvalitatívnych subjektívnych kritérií vo verejnom obstarávaní je podstatné sa náležite zaoberať
1. určením kritérií, 2. vymedzením spôsobu ich hodnotenia, 3. vymedzením preferencií verejného obstarávateľa a 4. odôvodnením hodnotenia.
Tabuľka 3
Náležitosti použitia subjektívnych kritérií
(Zdroj: Vlastné spracovanie autora)
Určenie subjektívneho kritéria
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
