1. ZAVEDENIE POVINNÝCH POŽIADAVIEK NA EKODIZAJN
Najúčinnejším spôsobom, ako výrazne znížiť vplyv textilných výrobkov na klímu a životné prostredie, je predĺženie ich životnosti. Na tento účel zohráva kľúčovú úlohu koncepčné riešenie výrobku. Nedostatky kvality, ktoré sa týkajú napríklad stálofarebnosti, odolnosti materiálu voči trhaniu alebo kvality zipsov a švov, patria k hlavným dôvodom, prečo spotrebitelia textílie vyhadzujú [1]. Vďaka vyššej trvanlivosti výrobkov budú môcť spotrebitelia nosiť odevy dlhšie, čím sa zároveň podporia obehové obchodné modely, ako je opätovné použitie, prenajímanie a opravy či služby spätného zberu, ako aj maloobchodný predaj použitého tovaru, a to spôsobom, ktorý pre občanov vytvára príležitosti na úspory nákladov.
K ďalším aspektom koncepčného riešenia, ktoré ovplyvňujú environmentálne vlastnosti textílií, patrí ich materiálové zloženie vrátane použitých vlákien a ich spájania alebo prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy, ktoré brzdia recyklovanie textilného odpadu, z ktorého sa menej ako 1% globálne používa ako vstupný materiál pre nové oblečenie [2]. Až 25% až 40% všetkých použitých tkanín v závodoch predstavuje buď zvyšky, alebo sa stáva odpadom [3]. Okolo 20% použitých textílií, ktoré boli v Európe predmetom triedeného zberu, sa recykluje na výrobky nižšej hodnoty (tzv. downcycling) slúžiace na použitie ako priemyselné utierky či na iné použitia [4], pričom zvyšok sa nevyužije.
Hoci treba ďalej rozvíjať triediace a moderné recyklačné technológie, prvým krokom riešenia technických výziev je zlepšenie koncepčného riešenia výrobkov. Napríklad vlákna sa často miešajú s inými (napr. polyesterové vlákna s bavlnenými), čo sťažuje recykláciu z dôvodu nízkej dostupnosti technológií na triedenie textilného odpadu podľa vlákien. Okrem toho elastan, ktorý sa často pridáva na zlepšenie funkcií tkanín, môže pôsobiť ako kontaminant v takmer všetkých technológiách recyklácie textilných vlákien, čo ovplyvňuje ekonomickú realizovateľnosť a environmentálne náklady recyklačného procesu. Miešanie rôznych typov polyesteru môže v prípade termomechanickej recyklácie takisto nepriaznivo ovplyvniť spracovanie textilného odpadu a kvalitu recyklačného výstupu [5].
Dobrovoľné systémy vypracované Komisiou, ako sú
kritériá udeľovania environmentálnej značky EÚ textilným výrobkom [6] a kritériá EÚ pre zelené verejné obstarávanie textilných výrobkov a služieb [7],
už obsahujú požiadavky týkajúce sa environmentálnych aspektov textilných výrobkov. Zahŕňajú napríklad podrobné kritériá výrobkov s dobrou kvalitou a trvanlivosťou, obmedzenia nebezpečných látok, ako aj požiadavky na environmentálne udržateľné získavanie zdrojov textilných vlákien. V spolupráci so zástupcami textilného priemyslu práve prebiehajú analýzy týkajúce sa
environmentálnej stopy odevných a obuvníckych výrobkov,
ktoré sa majú dokončiť do roku 2024.
Komisia na základe týchto poznatkov a v súlade s
nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov [8]
(v závislosti od jeho schválenia spoluzákonodarcami a od súvisiaceho posúdenia vplyvu) vypracuje
záväzné požiadavky na ekodizajn konkrétnych výrobkov
s cieľom zlepšiť vlastnosti textílií z hľadiska ich trvanlivosti, opätovnej použiteľnosti, opraviteľnosti, recyklovateľnosti vlákien a povinného obsahu recyklovaných vlákien, minimalizovať a sledovať prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy a znížiť nepriaznivé vplyvy na klímu a životné prostredie. Osobitná pozornosť sa pri tom bude venovať nákladovej efektívnosti a primeranosti opatrení, ako aj cenovej dostupnosti textílií. Komisia v rámci požiadaviek a s prihliadnutím na posúdenie vplyvu na účely vymedzenia rozsahu pôsobnosti zavedie
povinné kritériá zeleného verejného obstarávania,
ktorých rozsah bude vymedzený na základe posúdenia vplyvu, ako aj požiadavky týkajúce sa stimulov členských štátov týkajúce sa textilných výrobkov.
Komisia bude priorizovať výrobky s najvyšším potenciálom a vplyvom z hľadiska environmentálnej udržateľnosti. Z úvodného posúdenia Komisie vyplýva, že by k týmto výrobkom mali patriť napríklad osobný a bytový textil, koberce a matrace. Konečný zoznam bude definovaný na základe konzultácie na účely prijatia prvého pracovného programu v kontexte nariadenia o ekodizajne pre udržateľné výrobky, ktorá sa má začať do konca roka 2022.