Spoločné prvky, resp. rozdiel medzi rámcovou dohodou a dynamickým nákupným systémom

Zákonodarca v ustanovení § 58 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj "zákon o verejnom obstarávaní" alebo "ZVO") zakotvuje, že využitím dynamického nákupného systému nie je možné uzavrieť rámcovú dohodu ani zadať koncesiu. Kedy si teda vybrať rámcovú dohodu a kedy dynamický nákupný systém?

Základnou charakteristikou rámcovej dohody je, že verejnému obstarávateľovi nevzniká povinnosť uzavretím rámcovej dohody odoberať plnenie od úspešného uchádzača, resp. od úspešných uchádzačov. Akékoľvek záväzkové vzťahy v súvislosti s povinnosťou odobrať a uhradiť cenu plnenia vznikajú verejnému obstarávateľovi až uzavretím čiastkovej zmluvy, resp. vystavením objednávky. Nevýhodou rámcovej dohody je tá skutočnosť, že verejný obstarávateľ musí v čase spustenia postupu verejného obstarávania, ktorého výsledkom má byť uzavretie rámcovej dohody, presne, dostatočne jasne a určito špecifikovať predmet rámcovej dohody, pričom v objednávkach už len definuje iné náležitosti plnenia (množstvo, lehotu dodania a pod.). Model rámcovej dohody tak nie je vhodný pre plnenia, ktoré sa pomerne rýchlo vyvíjajú (hardware, resp. iné počítačové vybavenie), keď technická špecifikácia určená verejným obstarávateľom už v čase vyhlásenia procesu verejného obstarávania rýchlo zastaráva, a teda napríklad o niekoľko rokov je nielen že predmet plnenia zastaralý, ale úspešný uchádzač ho má vôbec problém dodať (príkladom je mobilný telefón, ktorého dodanie sa objednáva cez rámcovú zmluvu, a v treťom roku trvania rámcovej dohody je zo strany úspešného uchádzača problém vôbec dodať, nehovoriac o tom, že v treťom roku je hodnota takéhoto mobilného telefónu podstatne nižšia ako v prvom roku).

Práve dynamický nákupný systém sa javí ako účelný pri druhoch zákaziek, ktoré pomerne rýchlo zastarávajú, pričom však verejný obstarávateľ potrebuje, resp. požaduje mať uzavretú zmluvu na dlhší čas s tým, že nevie presne špecifikovať množstvá jednotlivých odoberaných čiastkových plnení. V prípade zriadenia dynamického nákupného systému verejný obstarávateľ v súlade s § 58 ods. 1 ZVO identifikuje predmet plnenia len na úrovni skupiny, v súťažných podkladoch sa identifikuje len povaha predpokladaných nákupov. Uvedené na príklade mobilného telefónu znamená, že verejný obstarávateľ v zriadení dynamického nákupného systému identifikuje len mobilný telefón cez CPV kód, pričom v súťažných podkladoch sa len identifikuje charakter mobilného telefónu (manažérsky, stredná trieda, základný a pod.). Uchádzači v podávaní žiadosti o zaradenie do dynamického nákupného systému musia v súlade s § 59 ods. 2 ZVO preukázať, že ich ponúkané plnenie spĺňa požiadavky na charakter požadovaného plnenia, a teda že uchádzač napríklad dodáva mobilný telefón strednej triedy. Ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) ZVO tento krok uchádzača nazýva definovanie formy, v akej má byť predložená informácia o sortimente tovarov, stavebných prác a služieb vo vzťahu k povahe predpokladaných nákupov, ktoré záujemca bežne ponúka na trhu. Práve touto skutočnosťou sa líši dynamický nákupný systém od rámcovej dohody. Verejný obstarávateľ v rámcovej dohode musí presne opísať parametre požadovaného plnenia a uchádzač musí vo svojej ponuke presne uviesť, aké plnenie ponúka.