Právo účasti subjektov so štatútom chránenej dielne a chráneného pracoviska vo verejnom obstarávaní

Dňa 28. marca 2013 bola vo Vestníku verejného obstarávania Slovenskej republiky č. 62/2013 pod sp. zn. 4701 - MSP vyhlásená verejná súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení v rozhodujúcom čase (ďalej aj "ZVO") na predmet zákazky: "Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami - obec K.", druh zákazky: stavebné práce, ktorú vyhlásila obec K. ako verejný obstarávateľ. V závislosti od typu verejného obstarávateľa a predpokladanej hodnoty zákazky išlo o podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podanej žaloby (§ 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej aj "OSP") bolo rozhodnutie žalovaného - Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj "žalovaný" alebo "úrad"), ktorým podľa § 139 ods. 2 písm. a) ZVO v prvom výroku nariadil zrušiť verejnú súťaž na predmet zákazky "Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami - obec K.", ktorá bola vyhlásená verejným obstarávateľom obec K., z dôvodu, že vo verejnej súťaži došlo ku konaniu kontrolovaného, ktoré je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, už v spojení s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a so súťažnými podkladmi. Zároveň žalovaný v predmetnom rozhodnutí rozhodol o zamietnutí námietok spoločnosti S. a zastavil konanie o námietkach združenia B. (táto časť rozhodnutia nebola predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože nebola žalobou napadnutá).

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorý mu predchádzal, v rozsahu žalobných bodov dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného bol v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že námietky žalobkyne nemožno považovať za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, žalovaný správny orgán postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil a predmetné rozhodnutie je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Prvostupňový súd zároveň skonštatoval, že rozhodujúcou otázkou vo veci je výklad § 91 ods. 3 ZVO, účelom ktorého je efektívne prispieť k začleneniu alebo opätovnému začleneniu osôb so zdravotným postihnutím na trh práce.

Možnosť vyhradiť účasť na zadávaní zákazky len záujemcom, ktorí majú štatút chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, sa podľa názoru krajského súdu môže viazať len na také predmety zákazky, ktoré budú občania so zdravotným postihnutím v zodpovedajúcej kvalite schopní vykonávať, inak by uplatnenie takejto požiadavky stratilo uvažovaný zmysel. Vzhľadom na skutočnosť, že nie každá zákazka je vhodná pre chránené dielne, hlavne pokiaľ ide o zákazky na uskutočnenie stavebných prác, pri ktorých plnení majú zamestnanci so zdravotným postihnutím obmedzené možnosti. Rozhodnutie verejného obstarávateľa o vyhradení zákazky pre chránené dielne alebo chránené pracoviská, musí preto podľa prvostupňového súdu vychádzať z dôsledného preskúmania, či na trhu existuje dostatočný počet subjektov, ktorými zriadené chránené dielne alebo chránené pracoviská sú aj reálne schopné poskytnúť plnenie zmluvy, ktorá má byť výsledkom verejného obstarávania.

Krajský súd ďalej v odôvodnení odkázal na odborné stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny doručené žalovanému 26. júla 2013, z ktorého vyplynulo, že zákazka na uskutočnenie stavebných prác podľa § 3 ods. 3 ZVO nie je vhodná na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím a že priznať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska z predmetu činnosti - uskutočňovanie stavieb a ich zmien nie je možné.

K námietkam žalobkyne, že žalovaný nezohľadnil v danom prípade napríklad prácu projektanta, stavbyvedúceho, ekonóma, účtovníka, vrátnika a podobne, krajský súd uviedol, že s touto sa nemožno stotožniť. Predmetom vyhlásenej verejnej súťaže bola stavebná činnosť a nie činnosť projekčná, ekonomická, strážne služby a pod. Rovnako prvostupňový súd nesúhlasil s námietkou žalobkyne, že časť prác môže úspešný uchádzač vykonávať prostredníctvom subdodávok. Ak by predmet takejto zákazky bol realizovaný formou subdodávok, znamená to, že by nebol realizovaný zamestnancami chránenej dielne či chráneného pracoviska, išlo by o obídenie zmyslu a účelu § 91 ods. 3 ZVO. Zároveň by išlo o konanie, ktoré je v rozpore s čestnou hospodárskou súťažou, keďže záujemcovia, ktorí nemajú štatút chránenej dielne, resp. chráneného pracoviska, by sa takéhoto verejného obstarávania nemohli zúčastniť, a to aj napriek tej skutočnosti, že daný predmet zákazky v konečnom dôsledku nebude realizovaný zamestnancami chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Krajský súd v neposlednom rade konštatoval, že konanie žalobkyne, ktorá v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania obmedzila účasť vo verejnom obstarávaní len subjektom so štatútom chráneného pracoviska, resp. chránenej dielne s predmetom zákazky uskutočňovanie "stavieb a ich zmien", je v rozpore s účelom § 91 ods. 3 ZVO, a to z dôvodu, že predmet zákazky, na ktorý žalobkyňa vyhlásila verejnú súťaž, by mali vykonať iba zamestnanci uchádzača so zdravotným postihnutím, ale v zmysle stanoviska Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny títo nemôžu vykonávať fyzicky náročné stavebné práce na stavenisku, ktoré sú súčasťou predmetu zákazky. Prvostupňový súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, že spomínaný účel § 91 ods. 3 OSP v tomto konkrétnom prípade nie je možné dosiahnuť.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Žalobkyňa v prvom rade poukázala na skutočnosť, že krajský súd nezohľadnil stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z februára 2014 a v napadnutom rozsudku vychádzal tak, ako aj žalovaný výlučne zo stanoviska Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj "ÚPSVaR", alebo "ústredie") z 23. júla 2013. Z tohto stanoviska vyplýva, že stavebné zákazky nie sú zákazky vhodné pre chránené dielne a chránené pracoviská, ale v stanovisku z februára 2014 sa ÚPSVaR výrazne odchýlilo od predchádzajúceho stanoviska, a to v prospech možnosti chráneným dielňam a chráneným pracoviskám vykonávať aj stavebné zákazky. Podľa žalobkyne, v prípade stanoviska ÚPSVaR z februára 2014 ide o kľúčové stanovisko pre posúdenie celej problematiky. Absenciu akejkoľvek zmienky o tomto novom stanovisku ÚPSVaR v odôvodnení rozsudku považuje žalobkyňa za porušenie práva žalobkyne na súdnu ochranu, najmä práva na riadne odôvodnenie rozsudku. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že samotný ÚPSVaR po vydaní nového stanoviska vyhlásil viacero obstarávaní na stavebné zákazky, kde účasť vyhradil práve pre chránené dielne a chránené pracoviská.

Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný a ani krajský súd pri rozhodovaní nezohľadnili závery stanoviska Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo 16. júla 2013, ktoré si vyžiadal samotný žalovaný a z ktorého vyplýva záver, že posudzovanie zdravotnej starostlivosti na prácu u osoby, budúceho zamestnanca chránenej dielne alebo chráneného pracoviska vykonáva posudkový lekár na základe posúdenia jej zdravotného stavu a konkrétnych podmienok práce a pracovného prostredia, a taktiež záver, že postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a to po splnení zákonných podmienok. Z uvedeného je podľa žalobkyne zrejmé, že ak príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny udelil chránenej dielni alebo chránenému pracovisku štatút v oblasti realizácie stavebných prác a posudkový lekár schválil pôsobenie osôb zdravotne ťažko postihnutých v chránenej dielni/chránenom pracovisku, ide o právoplatné rozhodnutia umožňujúce príslušnej chránenej dielni alebo chránenému pracovisku realizovať prostredníctvom ich zdravotne ťažko postihnutých zamestnancov stavebné práce.

Žalovaný, ako aj prvostupňový súd, podľa názoru žalobkyne, úplne odignorovali vydané štatúty na realizáciu stavebných prác a z toho vyplývajúce, správnym orgánom riadne priznané, oprávnenia na realizáciu stavebných prác. Žalovaného a ani krajský súd nezaujímalo vyjadrenie posudkových lekárov k podmienkam zamestnávania zamestnancov zdravotne ťažko postihnutých u tých uchádzačov, ktorí v predmetnej súťaži splnili podmienky účasti.

K stanovisku ÚPSVaR z júla 2013 žalobkyňa uvádza, že toto je, podľa jej názoru, v zjavnom rozpore s elementárnymi zásadami správneho práva, zdôrazňujúc, že ÚPSVaR záver, vyplývajúci zo stanoviska z júla 2013, znegoval v novom stanovisku z februára 2014 a uviedol, že by bolo diskrimináciou a porušením ústavných práv zd