Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Pokuta vo výške 5% zmluvnej ceny uložená verejnému obstarávateľovi
Dátum:
Pokuta vo výške 5% zmluvnej ceny uložená verejnému
obstarávateľovi
JUDr.
Jana
Zemková
PhD.
Súťaž návrhov, rokovacie konanie bez zverejnenia
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júna 2015, sp.
zn. 4 Sžf 60/2014
Žalovaný postupuje zákonne, ak pri stanovení výšky pokuty podľa
§ 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z.
o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov prihliada rigorózne len na zmluvnú cenu
zákazky.
Skutkový stav
Predmetom súdneho prieskumu na základe podanej žaloby
[§ 247 a nasl. zákona č.
99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej aj
"OSP")] bolo rozhodnutie žalovaného - Úradu pre verejné
obstarávanie (ďalej aj "žalovaný" alebo "Úrad"), ktorým rozklad žalobcu z 5. januára 2012 zamietol a
rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie o uložení pokuty vo výške 654 500 eur podľa
§ 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z.
o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj "ZVO" alebo
"zákon o verejnom obstarávaní") potvrdil. Dôvodom
uloženia pokuty bolo, že žalobca uzavrel zmluvu na predmet zákazky "K." rokovacím konaním bez
zverejnenia, a to bez splnenia podmienky na jeho použitie.
Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky
Najvyšší súd ako súd odvolací rozhodoval v tomto prípade o odvolaní žalobcu proti rozsudku
prvostupňového krajského súdu, ktorý žalobu zamietol podľa
§ 250j ods. 1 OSP.
Súd prvého stupňa (ďalej aj "krajský súd" alebo "prvostupňový súd") v rozsudku
konštatoval, že žalobca postupoval pri vymedzení predmetu súťaže návrhov v rozpore s
§ 103 ods. 1 v spojení s
§ 103 ods. 2 ZVO, keďže súčasťou vymedzeného
predmetu súťaže návrhov boli aj služby, ktoré nie je možné považovať za písomne alebo graficky
vyjadrený výsledok vlastnej intelektuálnej činnosti účastníka, ktorý je pre vyhlasovateľa užitočný
ako podklad na zadávanie zákazky. Takéto poskytnutie plnení, resp. služieb, ktoré svojou povahou
nespadajú pod definíciu návrhu podľa § 103 ods. 2
ZVO, nemôžu byť predmetom súťaže návrhov. Nadväzujúc na uvedené neboli žalobcom splnené
podmienky pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Dôkazné bremeno o existencii
použiteľnosti takéhoto rokovacieho konania musí byť dôsledne zdôvodnené a preukázané, čo je bremenom
žalobcu, a to sa v danom prípade nestalo. V nadväznosti na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že
žalobca nebol oprávnený použiť postup rokovacieho konania bez zverejnenia podľa
§ 58 ods. 1 písm. h) ZVO ako postup vedúci k
zadaniu zákazky na poskytnutie služby tomu účastníkovi, ktorého návrh porota vyhodnotila ako víťazný
v súťaži návrhov, s cieľom uzavrieť zmluvu, keďže požiadavka na realizáciu časti predmetu zákazky
bola už v prvotnej etape verejného obstarávania, teda v súťaži návrhov, stanovená v rozpore s
§ 103 ods. 1 v spojení s
odsekom 2 ZVO.
Tvrdenia žalobcu, že zadávať realizáciu súťažného návrhu prostredníctvom iného postupu
zadávania zákazky ako rokovacieho konania bez zverejnenia by spôsobilo neúmernú časovú a
administratívnu záťaž, považoval krajský súd za irelevantné, keďže posudzovanie administratívnej a
časovej záťaže pri použití konkrétneho postupu zadávania zákazky nemožno priorizovať pred dodržaním
ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, najmä
princípov tam uvedených. Ani tvrdenie žalobcu, že rozsiahly a komplikovaný charakter neumožňoval
realizáciu návrhu víťazného uchádzača iným uchádzačom, podľa krajského súdu, neobstojí. Nepreukázalo
sa, že by služby, ktoré boli predmetom zmluvy, ktorá bola výsledkom rokovacieho konania bez
zverejnenia (napr. zabezpečiť výrobu a odvysielanie rozhlasových spotov ... a administratívy
všetkých podujatí, redaktorské práce, editorské práce a jazykové korektúry v slovenčine a v
príslušných jazykoch podľa potreby, a to v angličtine, nemčine, francúzštine, rómčine, maďarčine a
ukrajinčine, prípravu, tlač a distribúciu propagačných, informačných a metodických materiálov), boli
viazané na víťazného uchádzača. Krajský súd si osvojil tvrdenie žalovaného, že predmetné služby
dokáže poskytnúť celé spektrum uchádzačov pôsobiacich na relevantnom trhu, a preto bolo povinnosťou
žalobcu poskytnutie týchto služieb obstarať postupom zadávania zákazky, ktorá podporuje čestnú
hospodársku súťaž.
Prvostupňový súd ďalej zdôraznil, že rokovacie konanie bez zverejnenia je postupom, pri
ktorom je nevyhnutné splniť niektorú z podmienok na jeho použitie uvedenú v zákone o verejnom
obstarávaní. Je to postup verejného obstarávania, ktorý sa všeobecne považuje za najmenej
transparentný a mal by sa používať len vo výnimočných prípadoch. Preto je potrebné aj podmienky na
použitie rokovacieho konania bez zverejnenia vykladať reštriktívne. Podľa judikatúry Súdneho dvora
EÚ, ktorú je Slovenská republika povinná dodržiavať, najmä vo veci
C-394/02,
Európska komisia proti Helénskej
republike
, Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj "SD EÚ") zaujal k prípadu uzavretia zmlúv
rokovacím konaním bez zverejnenia stanovisko, že musia byť splnené tri podmienky, a to:1.
existencia nepredvídateľnej udalosti,
2.
časová tieseň, kedy nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných
postupoch verejného obstarávania,
3.
kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej
vyplýva.
Využitie rokovacieho konania bez zverejnenia podľa
§ 58 ods. 1 písm. h) ZVO preto môže slúžiť len
na dopracovanie pôvodného, v súťaži návrhov predloženého návrhu. Extenzívne využitie predmetnej
podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia by znamenalo absolútne popretie zmyslu
verejného obstarávania, ktorého cieľom je získanie najlepšej hodnoty za vynaložené verejné finančné
prostriedky.
Vo vyššie uvádzanom kontexte podľa prvostupňového súdu žalovaný správne poukázal aj na
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-340/02, bod 41,
ktorého cieľom je najmä varovať pred použitím výnimky zo smernice (povinnosť zverejnenia oznámenia),
za účelom obchádzania transparentného nakladania s verejnými prostriedkami.
Vo veci námietky neurčitosti výroku krajský súd zistil, že výrok prvostupňového
rozhodnutia žalovaného znie:
"Účastníkovi konania sa ukladá pokuta v celkovej výške 654 500 eur
(slovom: šesťstopäťdesiatštyritisíc päťsto eur) podľa
§ 149 ods. 1 písm. a) ZVO v znení účinnom do
14. novembra 2008 za to, že uzavrel zmluvu na predmet zákazky "K." rokovacím konaním bez zverejnenia
bez splnenia podmienky na jeho použitie.
Účastník konania je povinný uloženú pokutu zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správneho orgánu."
Výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného znie:
"Rozklad účastníka konania z 5. januára
2012 zamietam a rozhodnutie úradu o uložení pokuty vo výške 654 500 eur potvrdzujem.
Uloženú pokutu je účastník konania povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia."
Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj
"SP") ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie
zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z
§ 47 ods. 2 SP je vyvoditeľné, že vymedzenie
predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak,
aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Súd skonštatoval, že výrok je riadne
identifikovateľný a vykonateľný, pretože obsahuje skutok určitý, zrozumiteľný, nezameniteľný s iným
skutkom.
K námietke, že nie je zrejmé, akým spôsobom pri ukladaní pokuty žalovaný prihliadol na
povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti, prvostupňový súd uviedol, že žalovaný
postupoval v zmysle § 149 ods. 1 písm. a) ZVO
správne, keďže z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva zmluvná cena vo výške 13 090 000 eur s DPH, z čoho
5% je suma 654 500 eur. Ide o obligatórny postup pri zmluvnej cene, preto nemohol žalovaný vychádzať
z vlastnej správnej úvahy.
Čo sa týka námietky žalobcu o tom, že Protokol o výsledku kontroly podpísali len dvaja zo
štyroch kontrolórov, súd ju považoval za neopodstatnenú z týchto dôvodov: Z administratívneho spisu
vyplýva, že vykonaním kontroly boli poverení zamestnanci Úradu: vedúci skupiny - Mgr. Ľ. J. a
členovia skupiny - JUDr. B., Mgr. P. a JUDr. K. Protokol podpísali dvaja poverení pracovníci Úradu
(Mgr. P. a JUDr. K.). Základné pravidlá kontrolnej činnosti upravuje zákon č.
10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení
neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o kontrole"). S výnimkou podľa rozhodovania o predpojatosti sa
na kontrolu vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní
(§ 10 ods. 4 posledná veta zákona o
kontrole).
Zákon o kontrole, podľa krajského súdu, neupravuje to, že protokol o výsledku kontroly
musia podpísať všetci kontrolóri. Tí, ktorí ho podpísali, boli však kompetentní protokol podpísať.
Protokol o vykonanej kontrole a zápisnica o prerokovaní protokolu v zásade nie sú rozhodnutiami
vydanými v správnom konaní, ale sú v prvom rade správami alebo záznamami o tom, že bola vykonaná
kontrola a aké boli jej zistenia. Nevzťahuje sa na ne preto požiadavka formálnych náležitostí
rozhodnutia podľa správneho poriadku, resp. podľa
osobitného predpisu, ale tieto ich náležitosti sú upravené osobitne (napr.
§ 13 ods. 1 a
ods. 6 zákona o kontrole). Keďže žalovaný
stanovené kritériá dodržal, krajský súd napadnutý protokol považoval za platný.
Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil
skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej
úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Keďže námietky žalobcu
neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa
§ 250j ods. 1 OSP.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že rozsudok
krajského súdu považuje za nesprávny, najmä z dôvodov uvedených v
§ 205 ods. 2 písm. a),
d) a
f) OSP, keďže krajský súd v Bratislave dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odvolateľ uviedol, že krajský súd sa nestotožnil s dôvodmi žaloby, pokiaľ ide o námietky
neurčitosti výroku rozhodnutia žalovaného, nedostatku správnej úvahy pri ukladaní pokuty (vzhľadom
na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti), ako aj nepotvrdenia záverov
protokolu.
Pokiaľ ide o odôvodnenie uloženia pokuty žalovaným, krajský súd vôbec nezohľadnil v
napadnutom rozsudku § 149 ods. 3 ZVO, v zmysle
ktorého sa pri ukladaní pokuty prihliada na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia
povinnosti. Tieto právne relevantné zásady spoločné pre ukladanie všetkých pokút uvedených v
§ 149 ods. 1 a
ods. 2 ZVO pritom žalovaný ani v prvostupňovom
rozhodnutí o uložení pokuty a ani v napadnutom rozhodnutí žalovaného vôbec neuplatnil, dokonca sa o
nich ani nezmienil.
V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2013,
sp. zn. 4 Sžf 85/2012, v odôvodnení ktorého je uvedené:
"Osobitne odvolací súd poukazuje na to, že ani zákonná dikcia
§ 149 ods. 1 písm. e) ZVO, ktorá ustanovila
sankciu v rigoróznej výške 5% zo zmluvnej ceny, nedáva podklad pre záver, že správny orgán, a najmä
súd, nemôže posudzovať výšku sankcie vo vzájomnej súvislosti aj s
§ 149 ods. 3 ZVO a prihliadať na povahu,
závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ide pritom o požiadavku prísnej individualizácie
sankcie. Právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú v
individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe
skutku a jeho dôsledkom, a to ani v prípade, ak zákonodarca sankciu vyjadril takou výlučnou úpravou.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a
uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s jej
čl. 1 ods. 1."
Krajský súd ďalej, podľa odvolateľa, pri posudzovaní výšky pokuty v odôvodnení rozsudku
pritom konštatuje opak
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.