Portál pre širokú právnickú aj neprávnickú verejnosť zaujímajúcu sa o verejné obstarávanie

Online časopis

Pokuta vo výške 5% zmluvnej ceny uložená verejnému obstarávateľovi

Dátum:

Pokuta vo výške 5% zmluvnej ceny uložená verejnému obstarávateľovi
JUDr.
Jana
Zemková
PhD.
Súťaž návrhov, rokovacie konanie bez zverejnenia
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júna 2015, sp. zn. 4 Sžf 60/2014
Žalovaný postupuje zákonne, ak pri stanovení výšky pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov prihliada rigorózne len na zmluvnú cenu zákazky.
Skutkový stav
Predmetom súdneho prieskumu na základe podanej žaloby [§ 247 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj "OSP")] bolo rozhodnutie žalovaného - Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj "žalovaný" alebo "Úrad"), ktorým rozklad žalobcu z 5. januára 2012 zamietol a rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie o uložení pokuty vo výške 654 500 eur podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZVO" alebo "zákon o verejnom obstarávaní") potvrdil. Dôvodom uloženia pokuty bolo, že žalobca uzavrel zmluvu na predmet zákazky "K." rokovacím konaním bez zverejnenia, a to bez splnenia podmienky na jeho použitie.
Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Najvyšší súd ako súd odvolací rozhodoval v tomto prípade o odvolaní žalobcu proti rozsudku prvostupňového krajského súdu, ktorý žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.
Súd prvého stupňa (ďalej aj "krajský súd" alebo "prvostupňový súd") v rozsudku konštatoval, že žalobca postupoval pri vymedzení predmetu súťaže návrhov v rozpore s § 103 ods. 1 v spojení s § 103 ods. 2 ZVO, keďže súčasťou vymedzeného predmetu súťaže návrhov boli aj služby, ktoré nie je možné považovať za písomne alebo graficky vyjadrený výsledok vlastnej intelektuálnej činnosti účastníka, ktorý je pre vyhlasovateľa užitočný ako podklad na zadávanie zákazky. Takéto poskytnutie plnení, resp. služieb, ktoré svojou povahou nespadajú pod definíciu návrhu podľa § 103 ods. 2 ZVO, nemôžu byť predmetom súťaže návrhov. Nadväzujúc na uvedené neboli žalobcom splnené podmienky pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Dôkazné bremeno o existencii použiteľnosti takéhoto rokovacieho konania musí byť dôsledne zdôvodnené a preukázané, čo je bremenom žalobcu, a to sa v danom prípade nestalo. V nadväznosti na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že žalobca nebol oprávnený použiť postup rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 58 ods. 1 písm. h) ZVO ako postup vedúci k zadaniu zákazky na poskytnutie služby tomu účastníkovi, ktorého návrh porota vyhodnotila ako víťazný v súťaži návrhov, s cieľom uzavrieť zmluvu, keďže požiadavka na realizáciu časti predmetu zákazky bola už v prvotnej etape verejného obstarávania, teda v súťaži návrhov, stanovená v rozpore s § 103 ods. 1 v spojení s odsekom 2 ZVO.
Tvrdenia žalobcu, že zadávať realizáciu súťažného návrhu prostredníctvom iného postupu zadávania zákazky ako rokovacieho konania bez zverejnenia by spôsobilo neúmernú časovú a administratívnu záťaž, považoval krajský súd za irelevantné, keďže posudzovanie administratívnej a časovej záťaže pri použití konkrétneho postupu zadávania zákazky nemožno priorizovať pred dodržaním ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, najmä princípov tam uvedených. Ani tvrdenie žalobcu, že rozsiahly a komplikovaný charakter neumožňoval realizáciu návrhu víťazného uchádzača iným uchádzačom, podľa krajského súdu, neobstojí. Nepreukázalo sa, že by služby, ktoré boli predmetom zmluvy, ktorá bola výsledkom rokovacieho konania bez zverejnenia (napr. zabezpečiť výrobu a odvysielanie rozhlasových spotov ... a administratívy všetkých podujatí, redaktorské práce, editorské práce a jazykové korektúry v slovenčine a v príslušných jazykoch podľa potreby, a to v angličtine, nemčine, francúzštine, rómčine, maďarčine a ukrajinčine, prípravu, tlač a distribúciu propagačných, informačných a metodických materiálov), boli viazané na víťazného uchádzača. Krajský súd si osvojil tvrdenie žalovaného, že predmetné služby dokáže poskytnúť celé spektrum uchádzačov pôsobiacich na relevantnom trhu, a preto bolo povinnosťou žalobcu poskytnutie týchto služieb obstarať postupom zadávania zákazky, ktorá podporuje čestnú hospodársku súťaž.
Prvostupňový súd ďalej zdôraznil, že rokovacie konanie bez zverejnenia je postupom, pri ktorom je nevyhnutné splniť niektorú z podmienok na jeho použitie uvedenú v zákone o verejnom obstarávaní. Je to postup verejného obstarávania, ktorý sa všeobecne považuje za najmenej transparentný a mal by sa používať len vo výnimočných prípadoch. Preto je potrebné aj podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia vykladať reštriktívne. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorú je Slovenská republika povinná dodržiavať, najmä vo veci C-394/02,
Európska komisia proti Helénskej republike
, Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj "SD EÚ") zaujal k prípadu uzavretia zmlúv rokovacím konaním bez zverejnenia stanovisko, že musia byť splnené tri podmienky, a to:
1.
existencia nepredvídateľnej udalosti,
2.
časová tieseň, kedy nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania,
3.
kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej vyplýva.
Využitie rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 58 ods. 1 písm. h) ZVO preto môže slúžiť len na dopracovanie pôvodného, v súťaži návrhov predloženého návrhu. Extenzívne využitie predmetnej podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia by znamenalo absolútne popretie zmyslu verejného obstarávania, ktorého cieľom je získanie najlepšej hodnoty za vynaložené verejné finančné prostriedky.
Vo vyššie uvádzanom kontexte podľa prvostupňového súdu žalovaný správne poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-340/02, bod 41, ktorého cieľom je najmä varovať pred použitím výnimky zo smernice (povinnosť zverejnenia oznámenia), za účelom obchádzania transparentného nakladania s verejnými prostriedkami.
Vo veci námietky neurčitosti výroku krajský súd zistil, že výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného znie:
"Účastníkovi konania sa ukladá pokuta v celkovej výške 654 500 eur (slovom: šesťstopäťdesiatštyritisíc päťsto eur) podľa § 149 ods. 1 písm. a) ZVO v znení účinnom do 14. novembra 2008 za to, že uzavrel zmluvu na predmet zákazky "K." rokovacím konaním bez zverejnenia bez splnenia podmienky na jeho použitie.
Účastník konania je povinný uloženú pokutu zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správneho orgánu."
Výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného znie:
"Rozklad účastníka konania z 5. januára 2012 zamietam a rozhodnutie úradu o uložení pokuty vo výške 654 500 eur potvrdzujem.
Uloženú pokutu je účastník konania povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia."
Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "SP") ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z § 47 ods. 2 SP je vyvoditeľné, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Súd skonštatoval, že výrok je riadne identifikovateľný a vykonateľný, pretože obsahuje skutok určitý, zrozumiteľný, nezameniteľný s iným skutkom.
K námietke, že nie je zrejmé, akým spôsobom pri ukladaní pokuty žalovaný prihliadol na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti, prvostupňový súd uviedol, že žalovaný postupoval v zmysle § 149 ods. 1 písm. a) ZVO správne, keďže z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva zmluvná cena vo výške 13 090 000 eur s DPH, z čoho 5% je suma 654 500 eur. Ide o obligatórny postup pri zmluvnej cene, preto nemohol žalovaný vychádzať z vlastnej správnej úvahy.
Čo sa týka námietky žalobcu o tom, že Protokol o výsledku kontroly podpísali len dvaja zo štyroch kontrolórov, súd ju považoval za neopodstatnenú z týchto dôvodov: Z administratívneho spisu vyplýva, že vykonaním kontroly boli poverení zamestnanci Úradu: vedúci skupiny - Mgr. Ľ. J. a členovia skupiny - JUDr. B., Mgr. P. a JUDr. K. Protokol podpísali dvaja poverení pracovníci Úradu (Mgr. P. a JUDr. K.). Zá­kladné pravidlá kontrolnej činnosti upravuje zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o kontrole"). S výnimkou podľa rozhodovania o predpojatosti sa na kontrolu vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (§ 10 ods. 4 posledná veta zákona o kontrole).
Zákon o kontrole, podľa krajského súdu, neupravuje to, že protokol o výsledku kontroly musia podpísať všetci kontrolóri. Tí, ktorí ho podpísali, boli však kompetentní protokol podpísať. Protokol o vykonanej kontrole a zápisnica o prerokovaní protokolu v zásade nie sú rozhodnutiami vydanými v správnom konaní, ale sú v prvom rade správami alebo záznamami o tom, že bola vykonaná kontrola a aké boli jej zistenia. Nevzťahuje sa na ne preto požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa správneho poriadku, resp. podľa osobitného predpisu, ale tieto ich náležitosti sú upravené osobitne (napr. § 13 ods. 1 a ods. 6 zákona o kontrole). Keďže žalovaný stanovené kritériá dodržal, krajský súd napadnutý protokol považoval za platný.
Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Keďže námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že rozsudok krajského súdu považuje za nesprávny, najmä z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) OSP, keďže krajský súd v Bratislave dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odvolateľ uviedol, že krajský súd sa nestotožnil s dôvodmi žaloby, pokiaľ ide o námietky neurčitosti výroku rozhodnutia žalovaného, nedostatku správnej úvahy pri ukladaní pokuty (vzhľadom na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti), ako aj nepotvrdenia záverov protokolu.
Pokiaľ ide o odôvodnenie uloženia pokuty žalovaným, krajský súd vôbec nezohľadnil v napadnutom rozsudku § 149 ods. 3 ZVO, v zmysle ktorého sa pri ukladaní pokuty prihliada na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Tieto právne relevantné zásady spoločné pre ukladanie všetkých pokút uvedených v § 149 ods. 1 a ods. 2 ZVO pritom žalovaný ani v prvostupňovom rozhodnutí o uložení pokuty a ani v napadnutom rozhodnutí žalovaného vôbec neuplatnil, dokonca sa o nich ani nezmienil.
V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2013, sp. zn. 4 Sžf 85/2012, v odôvodnení ktorého je uvedené:
"Osobitne odvolací súd poukazuje na to, že ani zákonná dikcia § 149 ods. 1 písm. e) ZVO, ktorá ustanovila sankciu v rigoróznej výške 5% zo zmluvnej ceny, nedáva podklad pre záver, že správny orgán, a najmä súd, nemôže posudzovať výšku sankcie vo vzájomnej súvislosti aj s § 149 ods. 3 ZVO a prihliadať na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ide pritom o požiadavku prísnej individualizácie sankcie. Právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani v prípade, ak zákonodarca sankciu vyjadril takou výlučnou úpravou. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s jej čl. 1 ods. 1."
Krajský súd ďalej, podľa odvolateľa, pri posudzovaní výšky pokuty v odôvodnení rozsudku pritom konštatuje opak
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.