Informácie obsiahnuté v ponuke uchádzača môžu častokrát predstavovať jeho konkurenčne významné know-how. Autori sa preto v nasledujúcom článku zaoberajú otázkou vyvažovania záujmu dodávateľa (chrániť vlastné informácie a skúsenosti) s predpokladom účinnej právnej ochrany a celkovej transparentnosti, ku ktorej je v procese obstarávania zaviazaný primárne verejný obstarávateľ. Na toto pritom nazerajú najmä cez prizmu českej a úniovej praxe, ktorej základné premisy sú aplikovateľné aj na slovenské právne prostredie.
Hlavným motívom a účelom detailných pravidiel obstarávania je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi dodávateľmi. Tento cieľ potom nepriamo vedie k efektívnemu vynakladaniu prostriedkov. Verejný obstarávateľ by mal mať prirodzene záujem na čo najširšej účasti dodávateľov a na predkladaní čo najkvalitnejších ponúk. Tu však môže na strane záujemcov vystať dôležitá otázka, a to najmä v súvislosti s kvalitatívnymi hodnotiacimi kritériami (verejný obstarávateľ tu totiž očakáva väčšiu invenciu a návrh vhodného riešenia už v čase predloženia ponuky): Má potenciálny dodávateľ automaticky predpokladať, že verejný obstarávateľ musí skôr či neskôr v súťaži zverejniť všetky informácie týkajúce sa jeho riešenia, ktoré bolo predmetom hodnotenia? Precízne vypracovaná ponuka môže totiž predstavovať konkurenčne významné
know-how
dodávateľa, ktoré má hodnotu a ktoré by dodávateľ mohol potenciálne využiť v inej súťaži.
Predmetom nasledujúceho článku bude preto posúdenie možnosti a následne povinnosti verejného obstarávateľa chrániť konkurenčne významné informácie v kontexte požiadavky na celkovú transparentnosť súťaže vo verejnom obstarávaní.
KVALITATÍVNE KRITÉRIÁ HODNOTENIA A PODROBNÉ ODÔVODNENIE VÝSLEDKU VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA
Najnovším trendom vo verejnom obstarávaní je častejšie využívanie necenových "kvalitatívnych" kritérií, pri ktorých môže verejný obstarávateľ zohľadniť celkovú ekonomickú výhodnosť ponuky zo širšieho a dlhodobejšieho hľadiska. Najmä v prípade intelektuálnych poradenských služieb má zmysel merať kvalitu prístupu dodávateľov k plneniu zákazky. Vhodnou a osvedčenou metódou na vyhodnocovanie ponúk je aj metóda
Best Value Approach/Best Value Procurement
(ďalej len "BVA"), ktorá sama o sebe výrazne podporuje inovatívny prístup k verejnému obstarávaniu.
Skúsení odborníci nepotrebujú podrobný úvod do metódy BVA. Vo všeobecnosti však platí, že koncepcia BVA je založená na uznaní, že dodávateľ verejnej zákazky rozumie predmetu plnenia lepšie ako samotný verejný obstarávateľ; špecifické
know-how
plnenia zákazky je preto sústredené u dodávateľa - odborníka. Inými slovami, verejný obstarávateľ definuje iba cieľ, resp. účel použitia konkrétneho výstupu dodávateľa; nepredpisuje však už "cestu", podrobný plán (analogický projektovej dokumentácii pri stavebných zákazkách), ktorým by sa mal potenciálny dodávateľ riadiť. Samozrejme, nie je možné povedať, že by verejný obstarávateľ vôbec nerozumel predmetu plnenia - dôležité však je, aby dodávateľ presvedčil verejného obstarávateľa o svojich schopnostiach a návrhoch, ktoré by mali viesť k požadovanému cieľu, a to najmä prostredníctvom tzv. dominantných informácií [1]. Uplatnením metódy BVA tak verejný obstarávateľ predpokladá určitú úroveň vedomostí a odborných znalostí dodávateľa a s tým súvisiacu mieru samostatnosti. BVA predstavuje celkovú koncepciu, prístup k verejnému obstarávaniu zameraný na konkrétny projekt, ktorý si vyžaduje iný prístup k regulácii ako čisto mechanický. Prax pritom ukazuje, že tento spôsob hodnotenia skutočne rozlišuje medzi tými dodávateľmi, ktorí k predkladaniu ponúk pristupujú starostlivo (a dôkladne premýšľajú aj o individuálnych potrebách verejného obstarávateľa), a tými, ktorí vo svojich ponukách používajú univerzálny prístup a frázy typu
"business as usual"
.
V rozhodovacej praxi českého Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže (ďalej len "Úrad" alebo "ÚOHS") bolo pritom už v súvislosti s princípmi BVA potvrdené, že
"klíčové pro uplatnění této metody je, že
zadavatel nevymezuje způsob naplnění kritéria hodnocení natolik přesně právě z důvodu ponechání možnosti dodavatelů vyniknout.
Cílem je obdržet nabídky obsahující rozdílná řešení z hlediska kvality (...). U metody BVA je přenášena
tíha odbornosti právě na dodavatele,
kdežto u zadavatele je nezbytným předpokladem pouze to, aby věděl, co poptává, čeho chce docílit."
[2]. Tieto závery možno v skutočnosti uplatniť na akúkoľvek metódu hodnotenia, ktorá predpokladá kvalitatívne hodnotenie konkrétneho návrhu dodávateľa. Vo väčšine prípadov sa teda musí predpokladať, že takéto hodnotenie inovačných návrhov bude nevyhnutne zahŕňať individuálny, a teda nevyhnutne subjektívny prístup členov hodnotiacej komisie. Požiadavka subjektívnej reflexie zo strany hodnotiteľa by
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
