Proces verejného obstarávania prirodzene vytvára riziko značných negatívnych finančných dopadov pre verejný sektor. Vyplýva to tak z objemu finančných prostriedkov, o ktorých alokácii sa rozhoduje, ako aj z interakcií medzi verejným sektorom a podnikateľmi na strane uchádzačov, ktoré proces verejného obstarávania sprevádzajú. Neprekvapuje preto, že medzi základné povinnosti obstarávateľov patrí aj dodržiavanie princípu transparentnosti a princípu hospodárnosti a efektívnosti. [1] Transparentnosť nachádza svoje vyjadrenie vo všetkých fázach verejného obstarávania, od jeho prípravy až po revízne postupy. Kontrolu zabezpečujú okrem samotných súťažiacich uchádzačov aj mimovládne organizácie.
Spoločným nástrojom, ktorý 20 rokov úspešne formuje kvalitu verejných služieb, je zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p. (ďalej len "infozákon"). Ide o nástroj, ktorý na jednej strane limituje a zaťažuje verejný sektor, no na druhej strane zvyšuje dôveryhodnosť k poskytovaným verejným službám. Otvoriť príslušný zákon a presadiť zmeny vždy vyžadovalo silnú politickú podporu a hľadanie kompromisov. Národná rada SR schválila v novembri novelu [zákon č. 428/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov], ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2023.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
