Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Nepredvídaná udalosť - uzavretie dodatku alebo použitie priameho rokovacieho konania?
Dátum:
V tomto príspevku analyzujeme možnosť, resp. povinnosť (verejného) obstarávateľa postupovať pri nepredvídateľnej udalosti podľa režimu dodatku, resp. podľa režimu priameho rokovacieho konania.
NEPREDVÍDANÁ UDALOSŤ - UZAVRETIE DODATKU ALEBO POUŽITIE PRIAMEHO ROKOVACIEHO KONANIA?
JUDr.
Juraj
Tkáč
je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobí v Advokátskej kancelárii MST Partners, Bratislava. Má bohaté skúsenosti s prípravou ponúk či iných úkonov uchádzačov a záujemcov vo verejných obstarávaniach, s obstarávaním tak veľkých nadlimitných zákaziek, ako aj obstarávaním podlimitných zákaziek, ale zároveň aj s kompletným zabezpečovaním verejného obstarávania pre štrukturálne fondy EÚ, vrátane poradenskej činnosti. Popri aplikačnej praxi a publikačnej činnosti je lektorom seminárov organizovaných spoločnosťou Wolters Kluwer s. r. o.
Právna úprava uzavretia dodatku z dôvodu nepredvídateľnej udalosti
V zmysle právnej úpravy § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj "ZVO") zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu možno zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, ak potreba zmeny vyplynula z okolností, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemohol pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať, a zmenou sa nemení charakter zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy.
Právna úprava použitia priameho rokovacieho konania z dôvodu nepredvídateľnej udalosti
V zmysle § 81 písm. c) ZVO priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením.
Verejný obstarávateľ je vlastníkom budovy, na ktorej má namontovanú bleskozvodovú ochranu, ale blesk si nebol tejto skutočnosti vedomý a udrel kúsok vedľa a spôsobil požiar strechy. Ktoré z písmen c) (§ 18 alebo § 81 ZVO) má v tomto prípade verejný obstarávateľ použiť? Má na takýto prípad uzavrieť dodatok k nejakej zmluve, resp. má použiť priame rokovacie konanie? V tomto príspevku sa pokúsime čitateľom vysvetliť, aký postup je v tom-ktorom prípade vhodný.
Časové hľadisko
V prvom kroku je potrebné pre možnosť posúdenia toho, ktorý režim je možné použiť, skúmať časové hľadisko udalosti vo vzťahu k zmluve, ktorou bola napríklad predmetná strecha vybudovaná.
Z § 18 ZVO vyplýva, že režim uzavretia dodatku je možné uzavrieť len k zml
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
