V tomto príspevku sa autori venujú problematike možnosti využívania elektronického trhoviska (elektronického kontraktačného systému; ďalej len „EKS“) v prípadoch, keď legislatívna úprava v zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „ZVO“) a úprava v rámci obchodných podmienok EKS (ďalej len „OP EKS“) umožňuje verejným obstarávateľom [1] zadanie zákazky cez systém EKS, a to najmä z hľadiska splnenia podmienky na bežnú dostupnosť tovarov alebo služieb obstarávaných cez systém EKS, ale aj z hľadiska možnosti požadovania preukázania splnenia podmienok účasti uchádzačov. [2] Cieľom tohto príspevku je priblížiť verejným obstarávateľom (a sekundárne aj dodávateľom) prípady, kedy môžu EKS využívať, a naopak, kedy by mali zákazku zadať štandardným postupom, a teda prostredníctvom na to určených ďalších elektronických platforiem (napr. IS EPVO), a to v nadväznosti na rozhodovaciu a metodickú činnosť Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“).
ZADÁVANIE ZÁKAZIEK V RÁMCI EKS
EKS je elektronická platforma, ktorej základné pravidlá využívania sú upravené v § 13 a § 14 ZVO, pričom tieto sú ďalej detailne špecifikované v rámci OP EKS. Priamu záväznosť OP EKS priznáva § 13 ZVO. EKS v zásade slúži na obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb na trhu, pričom autori hneď v úvode považujú za potrebné upozorniť na skutočnosť, že novelou ZVO, ktorá bola účinná od 1. januára 2019, sa z okruhu zákaziek, ktoré možno zadať prostredníctvom EKS, vylúčili zákazky na stavebné práce, s čím autori jednoznačne súhlasia, keďže takmer vždy ide o zákazky, ktoré sú svojím charakterom individualizované pre každého verejného obstarávateľa s ohľadom na špecifiká charakteru obstarávaného plnenia, a teda každý verejný obstarávateľ na tieto kladie iné nároky a požiadavky, najmä sú však vyžadované špecifické podmienky účasti v rámci technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti.
Definíciu, čo možno považovať za bežne dostupné tovary a služby, nám poskytuje § 2 ods. 5 písm. o) ZVO, podľa ktorého bežne dostupnými tovarmi a službami sú také, ktoré:
1.
nie sú vyrábané, dodávané, uskutočňované alebo poskytované na základe špecifických a pre daný prípad jedinečných požiadaviek,
2.
sú ponúkané v podobe, v ktorej sú bez väčších úprav ich vlastností alebo prvkov aj dodané, uskutočňované alebo poskytované, a zároveň
3.
sú spravidla v podobe, v akej sú dodávané, uskutočňované alebo poskytované pre verejného obstarávateľa, dodávané, uskutočňované alebo poskytované aj pre spotrebiteľov alebo iné osoby na trhu.
Autori majú za to, že zo skôr uvedeného ustanovenia ZVO síce vo všeobecnosti vyplýva, čo možno považovať za bežne dostupný tovar a služby, avšak praktická aplikácia kritéria bežnej dostupnosti na trhu v praxi častokrát spôsobuje nejasnosti, keďže nie sú z hľadiska verejných obstarávateľov a osôb zodpovedných za proces verejného obstarávania jasne stanovené limity, čo ešte možno napríklad považovať za bežne dostupnú službu pre spotrebiteľa, resp. možno tvrdiť, že tieto pomyselné limity stanovené sú, avšak pre každého verejného obstarávateľa môžu byť iné, a to z dôvodu, že verejní obstarávatelia používajú iný interný výklad, interné usmernenie alebo samotnú aplikáciu tohto inštitútu. Z dlhoročnej praxe vyplynulo, že verejní obstarávatelia častokrát zadávajú zákazky cez EKS aj v prípade, keď táto zákazka nespĺňa tzv. test bežnej dostupnosti, čiže tieto limity bežnej dostupnosti sú posunuté za hranice, kde by sa v zmysle výkladu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
