Možnosti uplatnenia súkromnoprávnej náhrady škody spôsobenej porušením predpisov verejného obstarávania

Jedným z hlavných dôvodov právnej regulácie verejného obstarávania bola a je snaha o vytvorenie optimálneho rámca pre plnenie funkcií verejných obstarávateľov a obstarávateľov,¹⁾ v ktorom má zohrávať dominantnú úlohu prevzatie zodpovednosti za nakladanie s verejnými prostriedkami, ako aj minimalizácia korupčných rizík a politického ovplyvňovania.²⁾

Čo sa týka samotnej právnej úpravy verejného obstarávania, na úrovni členských štátov Európskej únie ide o vysoko harmonizovanú oblasť. V rámci zadávania nadlimitných zákaziek boli zavedené jednotné pravidlá, ktoré sa prostredníctvom transpozície príslušných smerníc stali súčasťou právnych poriadkov jednotlivých členských štátov Európskej únie.

Nové európske smernice o verejnom obstarávaní prijaté v roku 2014 zdôrazňujú, že zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, resp. so zásadami, ktoré z nich vyplývajú - totožné zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť.³⁾

Tieto ciele európskej i národnej legislatívy jednotlivých členských štátov je však možné naplniť len v tom prípade, ak sa budú jednotlivé právne normy verejného obstarávania dôsledne dodržiavať, a to tak zo strany verejných obstarávateľov, ako aj uchádzačov o verejné zákazky, pričom uvedené nebude možné bez toho, aby sme mali k dispozícii efektívne kontrolné a sankčné mechanizmy.

Podobne ako v práve hospodárskej súťaže, aj v právnej oblasti verejného obstarávania je možné rozdeliť metódy presadzovania týchto právnych noriem do dvoch základných úrovní: (i.) presadzovanie pravidiel verejnoprávnymi prostriedkami a (ii.) presadzovanie pravidiel súkromnoprávnymi prostriedkami.

V rámci uplatňovania verejnoprávnych prostriedkov by mal Úrad pre verejné obstarávanie Slovenskej republiky dôsledne kontrolovať dodržiavanie príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky účinne odhaľovať koluzívne správanie uchádzačov a obstarávateľov a príslušné orgány činné v trestnom konaní by mali odhaľovať prípady, v ktorých došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní alebo trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži.

Oblasť uplatňovania súkromnoprávnych nárokov na náhradu škody voči obstarávateľom, ktorí sa dopustili porušenia pravidiel verejného obstarávania, má na jednej strane zabezpečiť ochranu práv poškodených uchádzačov, no paralelne popri tom má taktiež pôsobiť ako faktor odradzujúci verejných obstarávateľov od porušovania zákona.

Uplatňovanie súkromnoprávnych nárokov na náhradu škody voči verejným obstarávateľom však v priestore Slovenskej republiky takmer úplne absentuje. Minimálny počet uplatnených nárokov na náhradu škody voči verejným obstarávateľom vedie v praxi k tomu, že pre súdy sú takéto nároky "exotické", pričom najmä sudcovia konajúci na prvom stupni často nevedia, ako na tieto nároky kompetentne reagovať. V praxi sme sa stretli so situáciou, kde sa prvostupňový sudca okresného súdu snažil zaradiť tieto nároky do správneho súdnictva, resp. do rámca zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

V dôsledku uvedených skutočností sa u nás dosiaľ nevytvorila judikatúra, ktorá by sa zaoberala jednotlivými prvkami nárokov na náhradu škody spôsobenej v procese verejného obstarávania.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v iných krajinách Európskej únie, a to najmä vo Francúzsku, Holandsku, Nemecku a Veľkej Británii, sa už tento typ nárokov "aklimatizoval" a s ním sa vytvára aj súvisiaca rozhodovacia prax súdov. V porovnaní s nárokmi na náhrady škody spôsobenej porušením predpisov práva hospodárskej súťaže ide v tomto prípade o právny nástroj, ktorý má v praxi reálne väčší potenciál viesť k pozitívnym účinkov z pohľadu preventívneho pôsobenia na verejných obstarávateľov.

K súbehu nároku na náhradu škody spôsobenej porušením predpisov verejného obstarávania a nároku na náhradu škody spôsobenej porušením predpisov o ochrane hospodárskej súťaže by mohlo teoreticky dôjsť v prípade, ak bude mať verejný obstarávateľ na trhu dominantné postavenie a diskriminovaním určitého uchádzača vo vyhlásenom verejnom obstarávaní by sa dopustil zneužitia dominantného postavenia v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších právnych predpisov.

Už európska smernica z roku 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác⁴⁾ adresovala členských štátom EÚ povinnosť zabezpečiť, aby prijaté opatrenia týkajúce sa postupov preskúmavania verejného obstarávania zahŕňali právomoc uložiť povinnosť nahradiť škodu spôsobenú uchádzačom porušením pravidiel verejného obstarávania.⁵⁾

Tretie a šieste odôvodnenie smernice o postupoch preskúmavania poskytlo nasledovné vysvetlenie: "... liberalizácia verejného obstarávania konkurencii v Spoločenstve si vyžaduje podstatné zvýšenie záruky transparentnosti a nediskriminácie;... k tomu, aby to malo hmatateľné efekty, musia byť aplik