Kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy, žiadosť o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, aktívna legitimácia na podanie žaloby v správnom súdnictve

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj "krajský súd" alebo "správny súd") napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok [ďalej aj "OSP" (teraz analogická povinnosť prevzatá v § 102 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - .)] konanie zastavil, keďže žaloba smerovala proti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 22. januára 2015 (ďalej aj "Protokol") a z podanej žaloby nemal za preukázané, aké subjektívne právo a subjektívny oprávnený záujem žalobcu mali byť týmto Protokolom dotknuté.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca uzavrel dňa 5. mája 2010 s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj "zmluva o NFP"), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok na projekt pod názvom "Rekonštrukcia námestia a miestnych komunikácií". V súlade so všeobecne záväznými predpismi a podmienkami zmluvy o NFP žalobca za účelom uzavretia zmluvy na vykonanie stavebných prác vykonal verejné obstarávanie na predmet zákazky "Rekonštrukcia námestia a miestnych komunikácií", uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania.

Žalovaný - Úrad pre verejné obstarávanie SR (ďalej aj "žalovaný") listom zo 4. novembra 2014 zaslal žalobcovi oznámenie o začatí výkonu kontroly postupu zadávania podlimitnej zákazky na predmet zákazky "Rekonštrukcia námestia a miestnych komunikácií v obci" z podnetu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Výsledkom výkonu predmetnej kontroly bol Protokol, v ktorom konštatoval, že žalobca postupoval v rozpore s § 9 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej aj "zákon č. 25/2006" alebo "zákon o verejnom obstarávaní" (teraz zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov - .)], konkrétne princípom transparentnosti tým, že súčasťou kontrolovania predloženej dokumentácie nebol doklad obsahujúci informácie o spôsobe určenia predpokladanej hodnoty zákazky, čím zároveň postupoval v rozpore s § 5 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, pričom toto konanie nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania, § 26 ods. 2 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní, keď v bode III. II. I. oznámenia požadoval od záujemcov, ktorí za účelom preukázania splnenia osobného postavenia podľa § 26 ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní predkladajú doklad o zapísaní v profesijnom zozname vedenom profesijnou organizáciou, aby predložili aj doklad o oprávnení podnikať a uvedené doklady nesmeli byť staršie ako 3 mesiace, pričom toto konanie nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania, § 9 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom nediskriminácie záujemcov, keď v bode III. II. I. "Technická alebo odborná spôsobilosť" oznámenia o vyhlásení verejných obstarávaní požadoval predložiť zoznam stavebných prác rovnakého alebo podobného predmetu zákazky zahájených a ukončených za predchádzajúcich 5 rokov, pričom toto konanie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobca k predmetnému protokolu zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom namietal zistenia žalovaného. Dňa 12. februára 2015 bola vyhotovená zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní a vedúci kontrolovaného subjektu svojím podpisom potvrdil prevzatie vyhotovenej zápisnice.

Krajský súd uviedol, že jeho úlohou v danej veci bolo vysporiadať sa s otázkou, či Protokolom, ktorý žalobca napadol, boli splnené podmienky § 250 ods. 2 OSP, resp. podľa novej právnej úpravy § 178 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj "SSP"), že nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach.

Prvostupňový súd uviedol, že podľa jeho názoru v konaní nebolo osvedčené splnenie podmienky aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, keďže táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením o ukrátení na právach, s ktorým by korešpondovalo jeho subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia.

Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka podľa § 250 ods. 2 OSP, resp. § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom ustanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti OSP súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu, ak sa žalobca domáha ochrany cudzích práv alebo žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 6 Sži 2/2011).

Krajský súd konštatoval, že zo žaloby nevyplýva, na akých konkrétnych subjektívnych právach bol žalobca rozhodnutím, resp. postupom žalovaného ukrátený. Žalobca v žalobe uviedol, že protokol je rozhodnutím, ktoré môže mať priamy vplyv na jeho práva a povinnosti a hrozí mu, že bude nútený vrátiť poskytnutý nenávratný príspevok, prípadne jeho časť, čo môže mať pre obec likvidačný dôsledok.

Krajský súd s poukazom na § 146 ods. 1 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní poukázal na skutočnosť, že v Protokole nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť, jeho obsahom sú len kontrolné zistenia a oprávnenie žalobcu vyjadriť sa k nim, pričom jeho výsledkom nebolo uloženie povinnosti žalobcovi.

S poukazom na § 250d ods. 3 OSP (teraz analogická povinnosť prevzatá v § 102 SSP - .) krajský súd konanie o žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti Protokolu vzhľadom na predmet konania zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v postavení sťažovateľa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom ustanovenej lehote podľa poučenia krajského súdu odvolanie a tiež kasačnú sťažnosť v podstate identického obsahu. Sťažovateľ žiadal, aby Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil častníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP], z dôvodu, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] z dôvodu, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP] a z dôvodu, že jeho podanie bolo nezákonne odmietnuté [§ 440 ods. 1 písm. j) SSP]. Zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že pre zastavenie konania (odmietnutie žaloby) podľa § 250d ods. 3 OSP (teraz analogická povinnosť prevzatá v § 102 SSP - .) neboli v prejednávanej veci splnené zákonné podmienky. Rozhodnutím o zastavení konania krajský súd odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom a svoje rozhodnutie založil v rozpore s ustálenou praxou kasačného súdu na nesprávnom právnom posúdení veci. Argumentácia krajského súd