Konanie o námietkach, subsidiárna aplikácia správneho poriadku v konaní o námietkach

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len "krajský súd" alebo "prvostupňový súd") zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 21. marca 2013, ktorým žalovaný zastavil konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o verejnom obstarávaní" alebo "ZVO") z dôvodu, že pre konanie o námietkach žalobcu neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre žalovaného - Úrad pre verejné obstarávanie nastala neodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o námietkach v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu, ako aj z nesporných tvrdení účastníkov konania preukázané, že verejný obstarávateľ vyhlásil po oznámení uverejnenom v úradnom vestníku z 22. januára 2013 a vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie z 19. januára 2013 verejné obstarávanie na zákazku . Okrem špecifikácie typu verejného obstarávania, predmetu zákazky, podmienok týkajúcich sa zákazky, postupu verejnej súťaže a ďalších doplnkových informácií predmetné oznámenie obsahovalo aj údaj o lehote na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť, ktorá bola určená na 18. februára 2013 do 10.00 hod. Listom z 8. februára 2013 na požiadanie žalobcu špecifikoval verejný obstarávateľ podmienky účasti uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Následne žalobca listom z 15. februára 2013 podal verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania po­dľa § 136 ods. 1 písm. a) ZVO. Dňa 20. februára 2013 obstarávateľ doručil žalobcovi oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu tak, že jeho žiadosť zamietol. Dňa 6. marca 2013 boli žalovanému doručené námietky žalobcu podané prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania na predmet zákazky, v ktorom uviedol, že s vybavením jeho žiadosti o nápravu nesúhlasí a jeho dôvody považuje za nezákonné. Prílohu námietok tvorilo plnomocenstvo udelené Ing. Bc. M. ako konateľovi žalobcu, advokátskej kancelárii I., pričom za splnomocnenca súhlas so zastupovaním žalobcu podpísal Mgr. T. - advokát. V spise sa nachádza odpoveď verejného obstarávateľa na žiadosť žalobcu o vysvetlenie technických podmienok účasti, ako aj oznámenie verejného obstarávateľa z 20. marca 2013 o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu.

V spise sa nachádza vyjadrenie verejného obstarávateľa k námietkam, v ktorom je uvedené, že v zmysle ustanovení zákona o verejnom obstarávaní žiadosť o nápravu smerujúca proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania musí byť doručená verejnému obstarávateľovi do desiatich dní odo dňa uverejnenia oznámenia v európskom vestníku. Posledný termín na doručenie písomnej žiadosti o nápravu predstavuje 1. február 2013. Žiadosť o nápravu bola verejnému obstarávateľovi doručená 18. februára 2013, t.j. po uplynutí lehoty určenej zákonom. Z uvedeného dôvodu verejný obstarávateľ žiadosť o nápravu zamietol. Podľa jeho názoru, právo podať námietky zaniká, ak žiadosť o nápravu nebola doručená v zákonom určenej lehote. V ďalšom texte svojho vyjadrenia obstarávatelia vysvetlili svoje stanovisko k technickým podmienkam účasti vo verejnom obstarávaní. Dňa 21. marca 2013 bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) ZVO zastavil.

Podľa krajského súdu, na základe ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a) až c) ZVO úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak námietky neboli podané oprávnenou osobou podľa § 138 ods. 2 ZVO alebo ak boli podané po lehote podľa § 138 ods. 5 ZVO, tiež ak neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 ZVO a prílohy podľa § 138 ods. 7 ZVO.

Podľa krajského súdu, konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom a absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania. Zákon neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva navrhovateľovi. Znamená to, že žalovanému nevy­plývala v danom prípade povinnosť osloviť a zabezpečiť si predloženie príslušného aktuálneho dokladu z obchodného registra okresného súdu, pretože pre právne účely nie je postačujúce len nahliadnutie do výpisu zverejneného obchodným registrom na internete, ako to požadoval v žalobe žalobca. Z citovaných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že oprávnenie podpisovať za navrhovateľa musí byť preukázané dokladom, ktorý musí tvoriť prílohu námietok, z ktorého vyplýva toto oprávnenie konateľa spoločnosti podávajúcej námietky. Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného týkajúceho sa konania o námietkach žalobcu, ako aj z nesporných tvrdení účastníkov konania vyplýva, že žalobca súčasne s predložením námietok k tomuto podaniu nepripojil doklad vyplývajúci zo zákona, takýto doklad nebol predložený ani verejnému obstarávateľovi, a preto žalovaný konal v súlade so zákonom, ak konanie o námietkach zastavil.

Podľa krajského súdu, žalovaný postupoval správne, keď v tomto prípade aplikoval citované ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) ZVO a konanie o námietkach zastavil.

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, tvrdiac, že predmetný rozsudok trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) OSP, ako aj pre nedostatočnosť svojho odôvodnenia tento rozsudok trpí aj vadou podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) OSP a čl. 46 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len "ústava"), ktorá spočíva v skutočnosti, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď sa nedostatočne vysporiadal s relevantnými argumentmi, ktoré žalobca uvádzal v žalobe, v dôsledku čoho je rozhodnutie krajského súdu arbitrárne, sčasti aj nezrozumiteľné.

Podľa žalobcu, bez ohľadu na prípadné výslovné ustanovenie zákona o vylúčení použitia správneho poriadku na úseku určitého špeciálneho správneho konania, pri neposkytnutí rozsahom a kvalitou dostatočne príslušnej špeciálnej právnej úpravy na úrovni zákona je potrebné a nutné použiť všeobecnú (žalobca príkladmo odkázal na príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, daňového poriadku, zákona o dohľade nad finančným trhom). To, že informácia o osobe štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri je skutočnosťou všeobecne známou, dokonca skutočnosťou, o ktorej zákonodarca prezumuje jej vedomosť a priznáva účinky jej známosti tretím osobám momentom jej zverejnenia v Obchodnom vestníku, sme doložili konkrétnym odkazom na príslušné ustanovenia zákona (najmä § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 769 Obchodného zákonníka). Známe sú údaje o osobe konateľa spoločnosti (Ing. Bc. M.), ktorý splnomocnil advokátsku kanceláriu na podanie námietok v mene spoločnosti aj v súlade s citovanou úpravou. Z uvedeného je zjavný v súlade s citovanou zákonnou úpravou záver, že táto osoba konateľa je tretím osobám všeobecne známa a nedoloženie výpisu z obchodného registra nemôže mať účinky prisudzované konaniu o námietkach zo strany správneho orgánu.

Podľa žalobcu by nemalo byť sporné, že pri výklade a aplikácii zákona o verejnom obstarávaní je potrebné dbať na základný účel sledovaný na tomto úseku, ktorým sú rovné zaobchádzanie, nediskriminácia uchádzačov a záujemcov, transparentnosť, hospodárnosť a efektívnosť nakladania s verejnými prostriedkami (§ 9 ods. 4 ZVO), ktoré nikdy nemôžu ustúpiť záujmu na primeranej rýchlosti konaní v rámci verejného obstarávania do takej miery, že už vôbec zabezpečené nie sú. Všetky zásadné odchýlky od zvyčajného fungovania inštitútov v právnom systéme a obmedzenia účastníkov alebo nadmerné požiadavky na formu musia preto vyplývať z právneho predpisu so silou zákona úplne jednoznačne a evidentne, a nemôžu byť do tohto zákona dopĺňané extenzívnym výkladom nad rámec rozumného znenia.

Podľa žalobcu, keďže súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie takými vyjadreniami, ktoré nevystihujú podstatu špecifických námietok žalobcu uvádzaných v žalobe, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. V danom prípade mal krajský súd vyložiť všeobecný právny pojem "doklad oprávňujúci podpisovať námietky" pre daný konkrétny prípad a kontrolovať prítomnosť a správnosť úvahy správneho orgánu. Pritom mal reagovať na celkom konkrétnu argumentáciu žalobcu, resp. aj sám z vlastnej iniciatívy použiť metódy právneho výkladu na relevantné ustanovenie - to však súd neurobil.

Podľa žalobcu je zjavné, že súd svoje odôvodnenie postavil na celkom chybných východiskových bodoch (nepochopené žalobné námietky). Krajský súd totiž tvrdil, že zákon neukladá žalovanému povinnosť pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od žalobcu doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva žalobcovi.

Žalobca poukázal na svoje právo na riadne odôvodnenie rozsudku, ktoré je pritom v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom obsahom tohto práva je povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby jasne a zrozumiteľne dalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 157 ods. 1 a 2 OSP predstavuje ochranu pred svojvôľou súdov pri rozhodovaní (sp. zn. III. ÚS 84/94) a je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny (sp. zn. III. ÚS 311/07).

Podľa žalobcu, nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia zakladá podľa judikatúry najvyššieho súdu porušenie základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s § 157 ods. 2 OSP, a tým aj naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 237 písm. f) OSP a spočívajúceho v odňatí možnosti účastníka konania konať pred súdom. Je preto aj odvolacím dôvodom podľa § 2