Komisia vo verejnom obstarávaní - odborné vzdelanie a prax členov komisie

Podľa § 40 ods. 1 ZVO:

Ďalej podľa § 40 ods. 8 ZVO

Podľa teda komisia musí byť najmenej trojčlenná a pri nadlimitných zákazkách viacčlenná a členovia komisie musia mať odborné vzdelanie alebo odbornú prax zodpovedajúcu predmetu zákazky. Náhradníci, ak budú vymenovaní, musia spĺňať rovnaké podmienky ako členovia komisie, teda aj čo sa týka odbornej praxe a vzdelania. Aplikačná prax zaviedla, že sa komisia spravidla skladá napríklad z odborníka na predmet zákazky, právnika (v lepšom prípade s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa), ekonóma (minimálne so stredoškolským vzdelaním s konkrétnou špecializáciou - napr. účtovníctvo a pod.), rozpočtára, technika, užívateľa, osoby znalej procesy verejného obstarávania a pod. Na zabezpečenie transparentnosti procesu obstarávania verejný obstarávateľ môže menovať do komisie aj ďalších členov bez práva vyhodnocovať ponuky. Po zrušení spôsobilosti na verejné obstarávanie je možné len odporúčať, aby členom komisie bola aj osoba, ktorá v minulosti získala oprávnenie odborne spôsobilej osoby na verejné obstarávanie, alebo aby išlo aspoň o osobu, ktorá získala v tejto oblasti potrebnú prax a skúsenosti.

Dá sa teda povedať, že tieto osoby, zaangažované do procesu obstarávania ako členovia komisie, by mali byť natoľko odborne, technicky a právne zdatné, aby vedeli posúdiť a vyhodnotiť ponuky uchádzačov a odborne komunikovať s uchádzačmi vo všetkých fázach procesu obstarávania.

Čo sa týka bližšieho určenia podmienky na odborné vzdelanie alebo odbornú prax, zákon o verejnom obstarávaní ani zákon č. 137/2006 Sb. o veřejných zakázkach v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o veřejných zakázkach" alebo "ZVZ") bližšie neustanovujú, akú konkrétnu kvalifikáciu, odbornosť či prax by mali mať jednotliví členovia hodnotiacej komisie. Táto otázka je ponechaná tak v Slovenskej, ako aj Českej republike výkladovej praxi Úradu pre verejné obstarávanie, Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže a súdov.

V Českej republike je však právna úprava iná a zákon o veřejných zakázkach vymedzuje dôležitosť ustanovenia hodnotiacej komisie napríklad v § 74 ods. 3 ZVZ:

Uvedená požiadavka je sprísnená v § 74 ods. 6 ZVZ vo vzťahu k tzv. významnej verejnej zákazke, ktorý požaduje:

Podiel odborníkov hodnotiacej komisie sa v Českej republike teda zvyšuje v závislosti od predpokladanej hodnoty a predmetu verejnej zákazky.

Zákon o veřejných zakázkach teda explicitne požaduje, aby minimálne jedna tretina členov komisie mala príslušnú odbornosť vo vzťahu k predmetu verejnej zákazky, no len za predpokladu, že je to odôvodnené predmetom verejnej zákazky. Tieto dôvody sú dané hlavne v prípade verejných zákaziek na stavebné práce alebo špecializované dodávky či služby. Z toho je možné vyvodiť záver, že pri ostatných "bežných" alebo nekomplikovaných zákazkách nie je potrebné zabezpečiť až také vysoké "kvórum" odborne zdatných osôb.

Taktiež v prípadoch, ak budú ponuky hodnotené výlučne na základe hodnotiaceho kritéria najnižšej ceny, nebude spravidla nevyhnutná odbornosť členov hodnotiacej komisie, aj keď z hľadiska posúdenia ponúk môže byť aj v týchto prípadoch odbornosť žiaduca.Ďalej zákon o veřejných zakázkach ustanovil, že verejný obstarávateľ má vyskladať komisiu tak, aby bol zaistený kvalifikovaný postup vo fáze nielen posúdenia, ale aj hodnotenia ponúk. V hodnotiacej komisii by teda nemali byť zastúpení len odborníci z hľadiska predmetu plnenia, ale tiež osoby schopné posúdiť splnenie požiadaviek verejného obstarávateľa kladených na ponuky vo fáze posúdenia a hodnotenia ponúk.

V Českej republike sú však výnimkou nadlimitné verejné zákazky na stavebné práce, v ktorých musí byť podľa § 74 ods. 5 ZVZ členom hodnotiacej komisie autorizovaný architekt, autorizovaný inžinier alebo autorizovaný technik.

Špecifickosť českej právnej úpravy je tiež v tom, že verejný obstarávateľ nie je povinný ustanoviť hodnotiacu komisiu pri obstarávaní zákaziek na základe rámcovej zmluvy podľa § 92 ZVZ.

Ďalšou zaujímavosťou českej právnej úpravy je, že verejný obstarávateľ je povinný zabezpečiť, aby okrem členov komisie boli ustanovení , a to v rovnakom počte ako členovia. Náhradníci sú v tomto smere menovaní adresne, takže každý člen komisie má svojho náhradníka, ktorý ho v prípade neprítomnosti zastupuje. Na náhradníka hodnotiacej komisie sa vzťahujú v plnom rozsahu práva a povinnosti člena hodnotiacej komisie, a preto, ak sa zúčastní konania komisie náhradník, má rovnaké práva a povinnosti ako riadny člen komisie. Napriek skutočnosti, že zákon o veřejných zakázkach oproti zákonu o verejnom obstarávaní precizuje podmienky na zloženie komisie určením minimálnej časti členov komisie, ktorá má odbornosť vo vzťahu k predmetu zákazky (jedna tretina alebo dve tretiny z celkového počtu členov komisie), je potrebné zdôrazniť, že je prakticky nemožné, aby zákonodarca v ktoromkoľvek všeobecne záväznom právnom predpise vymedzil všetky potrebné kvalifikačné predpoklady a odbornosti členov komisie, ktoré by zodpovedali všeobecne vyžadovaným požiadavkám.

Zákonodarca tak preniesol zodpovednosť na verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa (ďalej len "verejný obstarávateľ"), aby pri vymenovaní konkrétnych osôb ako členov hodnotiacej komisie zvážil, akou kvalifikáciou a odbornosťou by mali títo členovia komisie disponovať, pričom by mali vziať do úvahy a citlivo posúdiť zložitosť a špecifikáciu konkrétneho predmetu zákazky.

Napriek tomu, že komisia sa javí iba ako poradný orgán verejného obstarávateľa, je v celom rozsahu zodpovedná za proces posúdenia a hodnotenia ponúk. Je preto potrebné si uvedomiť, že pokiaľ komisia vykonáva niektoré úkony voči potenciálnym dodávateľom, svojím konaním zakladá pre dosiahnutie právnej istoty na oboch stranách zákonnú fikciu, že v takomto prípade ide o úkony verejného obstarávateľa, pretože hodnotiaca komisia vykonáva úkony vždy menom verejnéh