Kedy zadávanie zákaziek medzi verejnými obstarávateľmi nie je verejným obstarávaním?

Na úvod by bolo vhodné si zadefinovať, čo rozumieme pod zákazkami horizontálnej spolupráce, a odlíšiť ich od zákaziek vertikálnej spolupráce, čiže odlíšiť ich od "klasických" zákaziek. Zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o verejnom obstarávaní") v ponuke výnimiek umožňuje zadávať zákazky medzi verejnými obstarávateľmi navzájom, pričom v prvom prípade hovoríme o vertikálnej spolupráci, keďže verejný obstarávateľ zadáva zákazku subjektu, v ktorom má určitú formu účasti, a tento subjekt v rozhodujúcej miere kontroluje. Najtypickejším príkladom je zadávanie zákaziek mestskému podniku, ktorý mesto ako verejný obstarávateľ zriadilo napríklad s cieľom nakladania s komunálnym odpadom. Druhú kategóriu tvorí horizontálna spolupráca, keď viacerí verejní obstarávatelia uzavrú medzi sebou odplatnú zmluvu na účely spoločného výkonu určitej činnosti vo verejnom záujme, pričom nedochádza k založeniu tretej, nimi kontrolovanej osoby, ale spolupracujúci verejní obstarávatelia sú, tak povediac, na rovnakej úrovni. Zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje podmienky, ktoré je potrebné splniť, pričom zadefinované podmienky je potrebné v prípade zákaziek vertikálnej, ako aj horizontálnej spolupráce splniť kumulatívne.

Základné podmienky na zadávanie zákaziek, t.j. zákaziek vertikálnej spolupráce sú vymedzené v § 1 ods. 4 písm. a) až c) zákona o verejnom obstarávaní. Napriek tomu, že článok sa prioritne nezameria na tento typ zákaziek, expresne si uvedieme, aké podmienky na zadanie zákazky režimom vnútorného obstarávania () je potrebné splniť. V prípade zákaziek je prvou podmienkou, aby verejný obstarávateľ subjekt, ktorému zákazku zadáva, kontroloval takým spôsobom, že má rozhodujúci vplyv na jeho strategické ciele a významné rozhodnutia, teda verejný obstarávateľ je ten, kto reálne a v rozhodujúcej miere ovplyvňuje a riadi činnosť tohto subjektu. Druhou podmienkou je, aby viac ako 80% činností, ktoré vykonáva tento kontrolovaný subjekt, vyplývalo z úloh, ktorými ho poveril verejný obstarávateľ, t.j. aby viac ako 80% činností bolo vykonávaných pre kontrolujúceho verejného obstarávateľa, a to na základe osobitného poverenia od tohto kontrolujúceho verejného obstarávateľa. Medzi typické modelové prípady patria zákazky na údržbu komunikácií, už spomínané nakladanie s odpadom alebo zabezpečovanie sociálnych služieb. Podmienkou č. 3 je neexistencia priamej účasti súkromného kapitálu v kontrolovanej právnickej osobe, čo znamená, aby prostredníctvom výnimky nezískaval výhodu určitý súkromný subjekt na úkor svojich priamych konkurentov. Ak bolo už v čase zadávania zákazky zrejmé, že vstup súkromného kapitálu do kontrolovanej právnickej osoby bude realitou, nie sú splnené podmienky na zadanie zákazky režimom výnimky a táto skutočnosť býva veľmi prísne posudzovaná aj v prípade zákaziek financovaných z fondov EÚ. Predmetné pravidlá platia aj reverzne, t.j. kontrolovaný subjekt, ktorý je verejným obstarávateľom, je oprávnený zadať zákazku kontrolujúcemu verejnému obstarávateľovi (§ 1 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní). Ďalší okruh prípadov pokrývajú zákazky vertikálnej spolupráce, keď kontrolovanému subjektu zadávajú zákazku viacerí spolupracujúci verejní obstarávatelia, pričom podmienky