K rozsudku súdneho dvora EÚ z 5. apríla 2017 vo veci C 298/15, "Borta" UAB proti Klaipedos valstybinio juru uosto direkcijavi

Zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj "ZVO") upravil v súlade s článkom 37 ods. 3 smernice 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej aj "smernica") v § 21 ods. 3 povinnosť primerane predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk, lehotu na predloženie žiadostí o účasť alebo lehotu na predkladanie návrhov.

Súdny dvor totiž v minulosti už viackrát rozhodol, že zásada rovnosti zaobchádzania, ako aj povinnosť transparentnosti, ktorá z nej vyplýva, vyžadujú jasné vymedzenie predmetu každej zákazky, ako aj zadávacích kritérií verejných zákaziek už na začiatku verejného obstarávania. Rovnaké zaobchádzania s uchádzačmi vyžaduje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a teda že ponuky všetkých uchádzačov musia podliehať rovnakým podmienkam. Cieľom povinnosti transparentnosti je potom okrem toho vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Vo všeobecnosti preto pravidlá pre postupy verejného obstarávania vyžadujú, aby všetky podmienky a podrobnosti verejného obstarávania boli v oznámení alebo v súťažných podkladoch (koncesnej dokumentácii) jasne, presne a jednoznačne formulované. Verejný obstarávateľ preto logicky nemôže, hoci aj vo forme opráv, zmeniť rozsah podstatných podmienok verejného obstarávania, z ktorých legitímne vychádzajú hospodárske subjekty pri rozhodovaní o predložení ponuky, alebo, naopak, o tom, že sa na predmetnom zadávacom konaní nezúčastnia.

V obstarávateľskej praxi však nie je ničím nezv