Finančný mechanizmus európskeho hospodárskeho priestoru a nórsky finančný mechanizmus

Island, Lichtenštajnské kniežatstvo, Nórske kráľovstvo nie sú členmi Európskej únie, preto prostredníctvom Dohody o Európskom hospodárskom priestore sa stali partnermi Európskej únie, čo im umožňuje voľný pohyb tovarov, služieb, ľudí a kapitálu v rámci interného trhu Európskej únie. Na druhej strane za tieto výhody prispievajú Island, Lichtenštajnsko a Nórsko k sociálnemu a ekonomickému pokroku v menej vyvinutých krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. Tieto príspevky sa uskutočňujú prostredníctvom finančných mechanizmov - Nórskeho finančného mechanizmu a Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru.

Finančné prostriedky sú poskytované na základe Memoranda o porozumení pri implementácii Nórskeho finančného mechanizmu 2014 - 2021 medzi Nórskym kráľovstvom a Slovenskou republikou a Memoranda o porozumení pri implementácii Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru 2014 - 2021 medzi Islandom, Lichtenštajnským kniežatstvom, Nórskym kráľovstvom a Slovenskou republikou. Keďže implementácia finančných mechanizmov by bola náročná, ak by sa mali dohodnúť všetky štáty, ktoré sú za podpismi memoránd, tak si donori (teda štáty, ktoré nám poskytujú svoje finančné prostriedky - Nórske kráľovstvo, Island a Lichtenštajnské kniežatstvo) stanovili spoločný orgán, ktorý komunikuje s členským štátom v ich zastúpení, tento orgán sa volá Úrad pre finančný mechanizmus a sídli v Bruseli. Prijímateľský štát komunikuje s Úradom pre finančný mechanizmus výlučne v anglickom jazyku (čo je rozdiel oproti európskym štrukturálnym a investičným fondom). Komunikácia v angličtine sa však netýka žiadateľov a prijímateľov v členskom štáte s orgánmi, ktoré sú v členskom štáte zodpovedné za riadenie a kontrolu, tam je komunikačným jazykom v našom prípade slovenčina (prijímateľ komunikuje so správcom v slovenskom jazyku, ale žiadosti o grant už, naopak, sú vypracovávané v anglickom jazyku).

Systém riadenia a kontroly finančných mechanizmov vykazuje isté podobnosti s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondami i keď názvoslovie je vo veľa prípadoch rozdielne. Orgánom, ktorý zastupuje prijímateľský štát vo vzťahoch k Úradu pre finančný mechanizmus týkajúcich sa implementácie finančných mechanizmov, je . Národný kontaktný bod má celkovú zodpovednosť za zabezpečenie, že programy prispievajú k cieľom oboch finančných mechanizmov a zodpovedá za implementáciu memoránd o porozumení. Národný kontaktný bod má aj iné funkcie, napríklad zabezpečuje, že programy sú implementované v súlade s právnym rámcom, monitoruje pokrok a kvalitu ich implementácie atď. Národným kontaktným bodom bol do 30.09.2020 Úrad vlády SR a od 01.10.2020 jeho kompetencie boli presunuté z Úradu vlády SR na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Ďalšou úrovňou v systéme riadenia a kontroly je . Pri európskych štrukturálnych a investičných fondoch ho poznáme pod názvom riadiaci/sprostredkovateľský orgán. Správca programu je zodpovedný za prípravu a implementáciu programu. V podmienkach SR máme troch správcov programov, pričom jeden z nich je zodpovedný za implementáciu 4 programov.

V systéme riadenia a kontroly finančných mechanizmov ešte figurujú ďalšie tri orgány: orgán pre nezrovnalosti, certifikačný orgán a orgán auditu. Prvý z nich je , ktorým je Ministerstvo financií SR (sekcia európskych fondov) a je zodpovedný za prípravu a predkladanie správ o nezrovnalostiach v zastúpení prijímateľského štátu. V európskych štrukturálnych a investičných fondoch takýto orgán neexistuje, ale nasledujúce dva - certifikačný orgán a orgán auditu sú aj v európskych štrukturálnych a investičných fondoch a ich zodpovednosti sú takmer totožné. , ako aj orgánom pre nezrovnalosti je Ministerstvo financií SR (sekcia európskych fondov). Hlavnou zodpovednosťou certifikačného orgánu je predkladanie certifikovaných priebežných finančných správ a záverečnej programovej správy, odhadu očakávaných žiadostí o platbu, priznanie všetkých vzniknutých úrokov, zohľadnenie výsledkov všetkých auditov vykonaných orgánom auditu alebo v rámci jeho zodpovednosti pre účely certifikácie, uchovávanie účtovných záznamov k výdavkom deklarovaným Úradu pre finančný mechanizmus v elektronickej podobe, zabezpečenie, že finančné prostriedky sú sprístupnené správcom programov a zabezpečenie, že vrátené sumy a sumy stiahnuté z dôvodu zrušenia celého finančného príspevku na program alebo projekt, alebo jeho časti sú refundované Úradu pre finančný mechanizmus pred ukončením programu. Okrem toho ešte certifikačný orgán zabezpečuje zriadenie a udržiavanie osobitného úročeného účtu určeného pre finančné mechanizmy.

Posledným už spomínaným orgánom na národnej úrovni je , ktorým je Ministerstvo financií SR (sekcia auditu a kontroly). Orgán auditu je zodpovedný za vykonávanie systémových auditov, auditov projektov za účelom overenia deklarovaných výdavkov vykonávané na základe vhodnej vzorky, predloženie auditnej stratégie Úradu pre finančný mechanizmus, každoročné predloženie výročnej audítorskej správy a výroku, či riadiace a kontrolné systémy fungujú efektívne, aby bolo poskytnuté primerané uistenie o tom, že výkazy skutočne vzniknutých výdavkov predkladané Úradu pre finančný mechanizmus sú správne a najneskôr do 31. decembra 2025 predkladá Úradu pre finančný mechanizmus záverečné vyhlásenie hodnotiace platnosť žiadosti o platbu záverečného zostatku nárokovanej v záverečnej programovej správe. Jednoducho povedané, orgán auditu je zodpovedný za výkon auditov finančných mechanizmov a reportovanie výsledkov z auditov o fungovaní a implementácii v členskom štáte Úradu pre finančný mechanizmus.

Ako už bolo spomínané, za prípravu a implementáciu programov sú zodpovední správcovia programu. V SR sú traja správcovia programu: