Ex-ante kondicionalita pre oblasť verejného obstarávania je splnená, časť I.
Mgr.
Branislav
Hudec
- pôsobí na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, Odbor verejného obstarávania a plní úlohy aj pre Sekciu centrálny koordinačný orgán. Disponuje viac ako 10-ročnými skúsenosťami v oblasti verejného obstarávania, kde dva roky rozhodoval v konaní o námietkach na Úrade pre verejné obstarávanie, následnou prácou pre súkromný sektor získal skúsenosti s verejným obstarávaním z pohľadu uchádzača, a to prípravou ponúk a uplatňovaním revíznych postupov. Ďalej svoje skúsenosti s verejným obstarávaním využíval na Ministerstve financií SR pri kontrole projektov financovaných z fondov EÚ. Na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu koordinuje a metodicky usmerňuje subjekty zapojené do systému riadenia fondov EÚ v oblasti verejného obstarávania, podieľa sa na tvorbe a aktualizácii Systému riadenia EŠIF na programové obdobie 2014 - 2020, je tiež podpredsedom koordinačného výboru pre spoluprácu v oblasti kontroly verejného obstarávania. Zároveň plní úlohy spojené s verejným obstarávaním tovarov, služieb a stavebných prác pre potreby Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Popri aplikačnej praxi sa venuje aj lektorskej činnosti.
Čo je
ex ante
kondicionalita?
kondicionality (EAK) sú niečo ako "predbežné podmienky", ktorých splnením Európska komisia podmienila prijatie základného dokumentu, ktorým je Partnerská dohoda SR na roky 2014 - 2020 a tiež schválenie jednotlivých operačných programov, z ktorých sú a budú financované projekty v aktuálnom programovom období 2014 - 2020. Právnu úpravu a vysvetlenie pojmu
kondicionalita je potrebné hľadať v článku 19 všeobecného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1303/2013. V tom istom článku nájdeme možné následky nesplnenia
kondicionality, spojené s pozastavením platieb pre operačné programy, takže nesplnenie týchto podmienok reálne ohrozuje čerpanie eurofondov. EAK predstavujú jeden z hlavných pilierov politiky súdržnosti a ich zámerom je účinne a efektívne napĺňať ciele stratégie Európy 2020 na úrovni členských štátov, zahŕňajú najmä vypracovanie nových národných stratégií, politík, ako aj novelizáciu niektorých zákonov a predstavujú nevyhnutné kritérium, ktoré bolo potrebné splniť najneskôr v termíne do 31. decembra 2016, a to práve v záujme zabezpečenia čerpania finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. Presnosť plnenia jednotlivých termínov na aktivity z akčných plánov sú sledované na národnej úrovni, pričom monitorovanie zabezpečuje Centrálny koordinačný orgán (CKO), ktorý je súčasťou Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Intenzívny monitoring prebieha aj na úrovni Európskej komisie (ďalej aj "EK"), ktorá posudzuje vecný súlad a relevantnosť plnenia jednotlivých aktivít z akčného plánu, pričom EAK je možné považovať za splnenú len vtedy, ak sú splnené všetky jej kritériá. Pre úspešné zavŕšenie procesu schvaľovania má Európska komisia právo požadovať od členského štátu dodatočné informácie, vysvetlenia alebo opatrenia a celý proces je sprevádzaný intenzívnymi stretnutiami medzi gestormi plnenia EAK. Ak je splnené minimálne jedno kritérium z EAK, považuje sa za čiastočne splnenú, a naopak, nesplnená EAK nevykazuje plnenie žiadneho kritéria.
kondicionality môžeme rozdeliť na tematické a všeobecné. Tematické EAK majú sektorový charakter a týkajú sa podpory prioritných oblastí, medzi ktoré patrí výskum a inovácie, podpora podnikania, obnoviteľné zdroje energie, vodné a odpadové hospodárstvo, dopravná infraštruktúra, znižovanie chudoby, celoživotné vzdelávanie, aktívna politika trhu práce, podnikanie a zakladanie podnikov. Prostredníctvom plnenia týchto tematických cieľov sa má dosiahnuť inteligentný, inkluzívny a udržateľný rast v Európskej únii. Potom tu máme všeobecné
ex-ante
kondicionality, ktoré majú prierezový charakter naprieč štruktúrou národného hospodárstva a týkajú sa nediskriminácie, rodovej rovnosti, štátnej pomoci a v neposlednom rade oblasti, ktorá vás čitateľov zaujíma najviac, verejného obstarávania.
kondicionalita pre oblasť verejného obstarávania pozostáva zo štyroch základných kritérií, ktoré sú zamerané na rôzne aspekty zadávania verejných zákaziek, pričom niektoré kritériá sa ešte členia na samostatné aktivity. Každú jednu z nich si bližšie predstavíme, prípadne pomenujeme opatrenia, ktoré sa v príslušnej oblasti prijali. Z názvov niektorých kritérií (najmä kritérium č. 1 a 2) totiž nie je možné jednoznačne určiť akých aktivít sa týkajú. Na úvod si však pomenujme jednotlivé kritériá, ktorými sú:
Kritérium č. 1:
Opatrenia na účinné uplatňovanie pravidiel Európskej únie o verejnom obstarávaní prostredníctvom primeraných mechanizmov.
Kritérium č. 2:
Opatrenia, ktorými sa zabezpečia transparentné postupy prideľovania zákaziek.
Kritérium č. 3:
Opatrenia na zabezpečenie odbornej prípravy a informovanie zamestnancov zapojených do vykonávania európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).
Kritérium č. 4:
Opatrenia na zabezpečenie administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie pravidiel Európskej únie o verejnom obstarávaní.
Opatrenia na účinné uplatňovanie pravidiel Európskej únie o verejnom obstarávaní prostredníctvom primeraných mechanizmov
Názov kritéria je veľmi všeobecný a bez bližšieho "zasvätenia" si pod ním môžeme predstaviť veľmi široký okruh rôznorodých aktivít. Na úvod je vhodné uviesť, že ide o najrozsiahlejšie kritérium, čomu zodpovedá aj jeho názov. Kritérium pozostáva až z 13 aktivít, pričom piatim z nich sa budeme podrobnejšie venovať v tejto časti článku, zvyšné aktivity sú predmetom obsahu ďalšieho čísla
