Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Čo má spoločné Žitňanskej protischránkový zákon a Miklošova rovná daň?
Dátum:
Čo má spoločné Žitňanskej protischránkový zákon a Miklošova rovná
daň?
JUDr.
Andrej
Leontiev
LL. M.
- je advokátom a partnerom v advokátskej kancelárii Taylor Wessing v Bratislave. Je
autorom viacerých odborných článkov z oblasti obchodného práva a spoluautorom odbornej monografie o
cezhraničných zlúčeniach. Úzko spolupracuje s Úradom pre verejné obstarávanie pri príprave
legislatívy zameranej na reguláciu schránkových firiem v podnikaní so štátom. Spolu so svojím tímom
pripravil pre Nadáciu zastavme korupciu legislatívny návrh komplexnej úpravy vzťahu medzi štátom a
podnikateľmi s cieľom eliminovať využívanie schránkových firiem na zakrytie skutočných ekonomický
vlastníkov. Následne pôsobil v pracovnej skupine Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré pripravovalo
zákon a sprevádzalo ho v legislatívnom procese.
JUDr.
Radovan
Pala,
LL. M., Ph. D.
v roku 1999 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v
Bratislave. V rokoch 1996 až 1998 absolvoval študijné pobyty na právnickej fakulte Karlovej
Univerzity v Prahe a Freie Universität v Berlíne. V roku 2003 získal
summa cum laude
titul LL.M. na
právnickej fakulte Rijksuniversiteit v Groningene v odbore medzinárodného obchodného práva. V roku
2011 mu bol po obhájení dizertačnej práce "Cezhraničné fúzie a ochrana práv menšinových spoločníkov,
veriteľov a zamestnancov" udelený titul Ph.D. V rokoch 2007 - 2010 vyučoval na Právnickej fakulte
Paneurópskej vysokej školy praktikum uzatvárania zmlúv v medzinárodnom obchode. Od roku 2004 pôsobí
ako advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore a partner v advokátskej kancelárii
TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o. Ako odborník z praxe je aktívnym členom pracovných skupín,
ktoré pripravili novely týkajúce sa práva obchodných spoločností (najmä ucelenú úpravu jednoduchej
spoločnosti na akcie), konkurzného práva a legislatívy obmedzujúcej pôsobenie tzv. schránkových
spoločností. Spolupracuje s Ústavom štátu a práva SAV, publikoval viacero článkov venujúcich sa
najmä európskemu právu obchodných spoločností a postavenia štatutárnych orgánov obchodných
spoločností.Úvod
Cesta k vyššej transparentnosti nakladania s verejnými financiami začala už za vlády Ivety
Radičovej povinným zverejňovaním zmlúv verejných subjektov v centrálnom registri zmlúv. Verejnosť sa
tak už dnes môže na internete dozvedieť, ktoré spoločnosti a za akých podmienok "obchodujú so
štátom". Vo väčšine prípadov však nie je jasné, ktoré fyzické osoby "ukryté" za takýmito
spoločnosťami nakoniec z obchodov profitujú.
Pri škandáloch typu "nástenkový tender", "kauza CT", "diaľničné mýto" či "Váhostav" sa
začali objavovať konkrétne indície o tom, že za spoločnosťami obchodujúcimi so štátom sú rôzni
politici, úradníci, sponzori politických strán či finančné skupiny. Podozrenia z masívneho konfliktu
záujmov, korupcie a uprednostňovania veriteľov vytvorili politickú vôľu požadovať odhalenie
vlastníckeho pozadia spoločností, ktoré nakladajú s verejnými financiami.
Prvotné legislatívne pokusy upraviť transparentnosť vlastníckych štruktúr prostredníctvom
predpisov o verejnom obstarávaní neboli úspešné, keďže nerešpektovali základné európske a ústavné
princípy nediskriminácie podnikateľov z ostatných členských štátov Európskej únie, a nedovoleným
spôsobom obmedzovali prístup k verejným zákazkám. Neskoršia úprava, ktorá zaviedla register
konečných užívateľov výhod pre podnikateľov vo verejnom obstarávaní, naopak, nespĺňala požiadavku na
plošnosť, efektivitu kontroly a vynútiteľnosť sankcií.
Autori tohto článku v spolupráci s nadáciou Zastavme korupciu upozorňovali na uvedené
legislatívne nedostatky. Pre mimovládnu iniciatívu Štrngáme za zmenu pripravili úplne nový
legislatívny zámer zákonnej úpravy obchodovania štátu a súkromného sektora, ktorý sa podarilo
presadiť do Programového vyhlásenia vlády 2016 - 2020. Následne boli prizvaní do pracovnej skupiny
Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá na základe pôvodného legislatívneho zámeru pripravila a v
legislatívnom procese "sprevádzala" vznik tzv. protischránkového zákona. Po rozsiahlej verejnej a
odbornej diskusii a po zapracovaní drvivej väčšiny odborných pripomienok a pozmeňovacích návrhov
opozície bol zákon schválený "ústavnou väčšinou" 25. októbra 2016.
Protischránkový zákon má síce oporu v tzv. štvrtej smernici proti praniu špinavých peňazí,
nepredstavuje však jej implementáciu. Smernica predstavuje minimálny štandard pre odkrývanie
konečného vlastníka (vyžaduje neverejný register konečných užívateľov výhod iba pre podnikateľov),
ktorý však slovenský protischránkový zákon vysoko prekračuje.
Zákon je postavený na princípe, že so štátom (v najširšom slova zmysle) môže obchodovať
iba ten, kto dobrovoľne a dôveryhodne odkryje svojho konečného vlastníka, ktorým je jedna alebo
viacero fyzických osôb. To znamená, že prijímať peňažné alebo nepeňažné plnenia od verejnej sféry
môžu len tie subjekty súkromnej sféry, ktoré zverejnia svojich konečných vlastníkov v registri. Na
zápis konečného vlastníka do registra už nepostačuje "iba" čestné vyhlásenie, ale zapisovaný údaj
bude overovaný pred zápisom, priebežne, ako aj na základe podnetu. Overovanie budú vykonávať tzv.
"profesisti", register bude viesť a údaje na základe podnetov preverovať Okresný súd v Žiline.
Register bude verejne prístupný na internete. Sankciami za porušenie zákona budú
-
odstúpe
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
