Ako súvisí novela zákona o eurofondoch s "malou" novelou zákona o verejnom obstarávaní?
Prvotný podnet na úpravu zákona o príspevku z EŠIF vychádzal z prijatia nového zákona o verejnom obstarávaní
Novela zákona o príspevku z EŠIF sa začala pripravovať ešte koncom roku 2015 ako reakcia na prijatie nového zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj "zákon o verejnom obstarávaní" alebo "ZVO"), ktorý bol Národnou radou SR schválený v novembri a účinnosť mal nadobudnúť 18. apríla 2016. Nový zákon o verejnom obstarávaní vypustil inštitút protokolu, ktorý ÚVO vydával v prípade výkonu kontroly po uzavretí zmluvy a nahradil ho rozhodnutím podľa § 175 ZVO. Aktuálne platný zákon o príspevku z EŠIF však v ustanovení § 41 upravuje postup poskytovateľa (riadiaceho orgánu zodpovedného za vykonávanie operačného programu, ktorým je spravidla ministerstvo) pri zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktorý v prípade podania podnetu na ÚVO vychádza len z protokolu a nepočíta s možnosťou vydania rozhodnutia. Zákon o verejnom obstarávaní pritom v nadväznosti na vypustenie protokolu ako výstupu z kontroly zákazky po uzavretí zmluvy žiadnym spôsobom nenovelizoval zákon o príspevku z EŠIF, ktorý pozná pojem "protokol", vychádza z neho a vydanie protokolu spája s právnym účinkom, ktorým je vrátenie príspevku alebo jeho časti zo strany prijímateľa eurofondov. Z uvedeného dôvodu sa začali kroky spojené s prípravou novely zákona o príspevku z EŠIF, aby bol postup riadiaceho orgánu v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania jasný a určitý.
Aké sú základné pravidlá pre postup poskytovateľa príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov pri zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania v prípade nadlimitných a podlimitných zákaziek?
Odpoveď na uvedenú otázku je potrebné hľadať v ustanovení § 41 zákona o príspevku z EŠIF, ktorý upravuje postup pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Prvá zmena, ktorú prináša novela zákona o príspevku z EŠIF, je samostatná úprava v prípade porušenia zákona o verejnom obstarávaní pri nadlimitných a podlimitných zákazkách (§ 41 zákona o príspevku z EŠIF) a samostatná úprava pre postup riadiaceho orgánu ako poskytovateľa príspevku v prípade zákaziek s nízkou hodnotou (nové ustanovenie § 41a zákona o príspevku z EŠIF). Z pohľadu alokácie finančných zdrojov, ktoré boli pridelené jednotlivým operačným programom, sú rozhodujúce nadlimitné a podlimitné zákazky. Tak si poďme priblížiť úpravu postupu riadiaceho orgánu v prípade zistení porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania:
Podľa § 41 ods. 1 zákona o príspevku z EŠIF "
ak poskytovateľ na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, 100) ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť vzťahujúci sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, 100) ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a poskytovateľ s týmto zistením nesúhlasí, poskytovateľ podá podnet 101) Úradu pre verejné obstarávanie."
Základné pravidlo kontroly zákaziek financovaných z fondov EÚ je, že riadiaci orgán vykonáva kontrolu všetkých "eurofondových" zákaziek ako finančnú kontrolu podľa ustanovení zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite. Postup podľa § 41 ods. 1 zákona o príspevku z EŠIF je však možné uplatniť iba v prípade, že prijímateľovi už bol poskytnutý príspevok alebo jeho časť. Keďže však nie je možné zaradiť výdavky z verejného obstarávania do žiadosti o platbu a zahájiť tak financovanie projektu z fondov EÚ bez vykonania kontroly verejného obstarávania, postup podľa ustanovenia § 41 zákona o príspevku z EŠIF sa týka tej množiny prípadov, keď riadiaci orgán vykonal opätovne finančnú kontrolu verejného obstarávania, napríklad na základe zistení iného orgánu, ktorým môže byť napríklad orgán auditu (sekcia auditu a kontroly Ministerstva financií SR) alebo Európska komisia, prípadne Európsky dvor audítorov. Menované kontrolné orgány môžu vykonať audit aj niekoľko rokov po uzavretí zmluvy s úspešným uchádzačom v štádiu, keď už je projekt financovaný z príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Zmena úpravy ustanovenia § 41 ods. 1 sa týka diferencovania prípadov, keď nedostatky zistí priamo poskytovateľ príspevku alebo keď ich zistí iný kontrolný orgán, na základe čoho poskytovateľ vykoná opätovnú finančnú kontrolu verejného obstarávania. V záujme jednoznačnej úpravy postupu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania sa v ustanovení § 41 ods. 1 doplnilo pravidlo, že poskytovateľ môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti aj v prípade, ak poskytovateľ zistil porušenia verejného obstarávania na základe podnetu iného kontrolného orgánu. Uvedené subsumuje tú množinu prípadov, keď sa poskytovateľ so zistením iného kontrolného orgánu, napríklad so zistením audítorov Európskej komisie, stotožní a na základe týchto zistení vykoná opätovnú finančnú kontrolu verejného obstarávania, ktorá v návrhu správy z kontroly identifikuje tieto nedostatky a prijímateľ je vyzvaný na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Novým pravidlo je, že v prípade nesúhlasu poskytovateľa so zistením iného kontrolného orgánu sa podáva priamo podnet na výkon kontroly na ÚVO.
Podľa § 41 ods. 2 zákona o príspevku z EŠIF "
ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo j