ÚVO predstavilo vlastný návrh novely verejného obstarávania, zdôrazňuje odbornosť

"Návrh ÚVO počíta, že bez zákonných pravidiel sa bude obstarávať do 20.000 eur, námietky naďalej zostávajú v kompetencii ÚVO, urýchľujeme proces tak, aby sme zachovali práva podnikateľov sťažovať sa, zachovávame kontrolu všetkých súťaží na Slovensku," skonštatoval Hlivák. Zároveň návrh úradu podľa neho zachováva právo, aby sa na ÚVO mohli obrátiť všetci občania, novinári a tretí sektor a zrýchľujú sa súťaže na stavebné práce rušením možnosti ich námietkovania do sumy 1 milión eur.

Návrh predstavený podpredsedom vlády pre legislatívu Štefanom Holým (Sme rodina) podľa Hliváka berie právo podať podnet na ÚVO občanom, novinárom, tretiemu sektoru a zužuje právomoc úradu. "Bez zákonných pravidiel sa majú rozdávať verejné peniaze do výšky 5,3 milióna eur," dodal Hlivák v reakcii na Holého návrh. ÚVO predloží svoj návrh vláde aj úradu podpredsedu vlády pre legislatívu. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda, ktorý na návrhu ÚVO spolupracoval, v tejto súvislosti poznamenal, že je veľmi dôležité, aby takáto novela bola odkomunikovaná s Európskou úniou (EÚ), aby jednotlivé nastavenia korešpondovali s limitmi nastavenými Úniou. Ak by tam bol totiž nejaký rozpor, hrozili by podľa neho korekcie, najmä z pohľadu eurofondov.

Pre rýchlejšie nakupovanie sa podľa návrhu ÚVO majú zvýšiť limity z 5.000 na 20.000 eur pri obstarávaniach bez zákona. Zvýšenie limitov pre zákazky s nízkou hodnotou zahŕňa, že v prípade tovarov a služieb pre štátnych obstarávateľov sa má ísť zo 70.000 eur na 100.000 eur, pre samosprávu sa majú limity zvýšiť zo 70.000 eur na 180.000 eur. V prípade stavebných prác sa majú zvýšiť zo 180.000 eur na 300.000 eur. Hlivák však podotkol, že sa zachováva povinnosť zverejňovania zákaziek nad 70.000 eur a nad 180.000 eur a od týchto limitov sa má ponechať povinnosť komunikovať elektronicky vrátane predkladania ponúk.

Námietky by zároveň viac nemali byť viac "brzdou" súťaží. Pri zákazkách pod európskymi limitmi by obstarávateľov nemali brzdiť pri uzatváraní zmluvy. "Zachovávame právo sťažovať sa, no zároveň bránime v umelom naťahovaní súťaže, zavádzame inštitút špekulatívnych námietok," načrtol Hlivák.

Súčasne sa majú sprísniť postihy pre zneužívanie uvoľnených pravidiel. Z pohľadu nekalých praktík úrad podporuje blacklist a tiež vylúčenie nepoctivých uchádzačov z verejného obstarávania. Vytvoriť sa tiež majú nové skutkové podstaty trestného činu machinácie vo verejnom obstarávaní. Mala by sa zároveň posilniť súčinnosť ÚVO s kontrolnými orgánmi aj s orgánmi činnými v trestnom konaní. Rozšíriť by sa mala aj pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu. Zaviesť sa má súčasne postih pre účasť majetkovo a personálne prepojených osôb.

Novela zahŕňa aj profesionalizáciu a opatrenia pre zvýšenie kvality vo verejnom obstarávaní. "Umožňujeme vláde, aby si pre strategické nákupy zriadila vlastnú centrálu obstarávaniu organizáciu a zriaďujeme inštitút odborných garantov," spresnil Hlivák.

Návrh obsahuje tiež zákaz uzavretia zmluvy s podnikom verejného funkcionára. Mala by sa tiež posilniť nezávislosť ÚVO. Zvýšiť sa má aj kvalita informácií v priebehu verejného obstarávania. Predseda úradu by mal raz ročne prísť do pléna Národnej rady (NR) SR a predstaviť odpočet činnosti ÚVO. Do Rady ÚVO sa má súčasne priniesť viac odbornosti, členmi by mohli byť aj zahraničí občania. Zrušiť by sa malo aj "betónovanie" kandidátov vo vysokých funkciách, napríklad by mohlo prísť k odvolaniu z funkcie za závažné porušenie etických štandardov. Zaviesť sa má do zákona aj otvorená komunikácia pre posilnenie verejnej kontroly.

Na tvorbe návrhu sa podieľali aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda a rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave Lucia Kurilovská. V časti profesionalizácie úrad spolupracoval s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). ÚVO novelu konzultoval aj s EK, spolupracoval tiež s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), rokoval aj so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), Združením samosprávnych krajov SK8 a Úniou miest Slovenska (ÚMS).

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda na tlačovej besede k návrhu zásadnej novely verejného obstarávania povedal, že trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní by mal mať po novom tri prvotné skutkové podstaty, ktoré majú základnú trestnú sadzbu. „Oddeľuje sa z tohto trestného činu, pokiaľ ide o verejné obstarávanie, postih machinácií pri verejnej dražbe, ktorá tvorí samostatnú skutkovú podstatu. Podľa vzoru súčasnej právnej úpravy ostáva postihované také konanie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o verejnom obstarávaní, ktoré by malo za cieľ spôsobiť škodu verejnému obstarávateľovi, alebo obstarávateľovi, alebo by malo za cieľ dať niekomu neoprávnený prospech,“ uviedol E. Burda. Zároveň sa má zvýšiť horná hranica trestnej sadzby z troch na päť rokov.

Druhá základná skutková podstata s rovnakou trestnou sadzbou podľa návrhu postihuje nehospodárne konanie v prípadoch, kedy je inak zákon o verejnom obstarávaní z obstarania koncesie, alebo zákazky vylúčený. Tretia zásadná otázka sa týka kvalifikovaných (prísnejších) skutkových podstát, kde je najvyššia trestná sadzba. Mení sa škoda, alebo spôsobenie škody na rozsah trestného činu. „Ide o veľmi dôležitú zmenu, ktorú si vyžaduje prax, pretože bolo v praxi sporné, či spôsobenie škody v kvalifikovaných skutkových podstatách znamená reálnu škodu, ktorá vznikla obstarávateľovi,“ upozornil E. Burda.

Rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská informovala, že ak orgány činné v trestnom konaní zistia určité skutočnosti týkajúce sa naplnenia skutkovej podstaty trestného činu, budú podľa návrhu povinné konzultovať všetky veci s Úradom pre verejné obstarávanie. „Ďalej navrhujeme, aby práve táto skutková podstata bola predmetom právomoci a kompetencie Špecializovaného trestného súdu,“ povedala L. Kurilovská s tým, aby aj v Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) boli experti na ekonomickú kriminalitu. Na túto problematiku sa podľa rektorky výhradne špecializujú viacerí prokurátori na Úrade špeciálnej prokuratúry. „Myslíme si, že to bude výrazné posilnenie aj z hľadiska toho, aby nám práve tieto veci nespadli do tzv. reštančných vecí, resp. do kategórie trestných vecí, kde sa uskutočňujú prieťahy v konaní, kde to trvá príliš dlho,“ poznamenala L. Kurilovská. Ďalšia časť návrhu novely Trestného poriadku rozširuje možnosti používania tzv. informačno-technických prostriedkov.

Zdroj: Úrad pre verejné obstarávanie.