Predseda ÚVO: Procesy sú stále dlhé. Každá kauza nám sprísni legislatívu, goldplating pretrváva

Verejné obstarávanie je komplexnou témou, ktorá je často spájaná s rôznymi kauzami či problémami. Zmeny k lepšiemu mala priniesť nedávna reforma. Tá však, naopak, spôsobila ďalšie problémy a nové povinnosti pre účastníkov procesov vrátane Úradu pre verejné obstarávanie. O reforme v praxi, zelenej tranzícii EÚ a ďalších výzvach hovorí v rozhovore pre TREND predseda úradu Peter Kubovič.

Verejné obstarávanie prešlo pomerne nedávno reformou. Ako ju hodnotíte a čo spôsobila v praxi?

Do úradu som nastúpil pred rokom. Novela už bola prijatá a bolo ju potrebné aplikovať. Vytvorila množstvo nových povinností a spôsobila aj problémy. Napríklad sme ako úrad stratili systém EPVO (Elektronická platforma verejného obstarávania), ktorý bol delimitovaný na Úrad vlády. Z jedného pôvodne funkčného systému sa časť vytrhla a teraz sú to dva systémy, ktoré sú oddelené len formálne na papieri. Medzi EPVO a novým systémom eForms je aj tak linka, cez ktorú musia spolu vzájomne komunikovať.

Jednou z príčin, prečo je verejné obstarávanie pre firmy častým problémom, je byrokracia. Ako bude úrad pristupovať k takzvanému goldplatingu?

Novelou sa sledovalo aj odstránenie goldplatingu. Boli tam heslá, že sa opäť idú zrušiť nepotrebné pravidlá nad rámec tých európskych. Existujú však nezávislé analýzy, podľa ktorých pribudlo okolo 14 nových povinností pre obstarávateľov.

Evidujeme aj skutočnosť, že doba verejných obstarávaní sa predlžuje a to aj napriek tomu, že sa politicky deklarovalo, že sa skráti. Politické motívy majú zámer zjednodušovať, no legislatívna realita to ešte viac komplikuje. Navštívili sme Poľsko aj Česko a ich systémy sú jednoduchšie.

Takže si treba brať príklad z Poľska a Česka?

Áno, z oblasti V4 je hlavne Poľsko vzorom rýchleho čerpania. Na Slovensku sa to často zjednodušuje v tom zmysle, že problémom je len verejné obstarávanie. Ďalším problémom je ale aj nedostatočná príprava projektov. Opis predmetu by mali robiť odborníci, pretože tam vznikajú mnohé chyby. Niekedy je to úmysel a niekedy nedbanlivosť či bežná chybovosť.

Mestá si projekty prevezmú od projektantov alebo technikov a neskontrolujú si ich, lebo ich odborné kapacity nie sú dostatočné. V tendri sa trh potom bráni a poukazuje na nedostatky. Samozrejme, na konci dňa sa povie, že problémom je verejné obstarávanie, lebo až tam sa to ukáže. Často však problém vzniká už v plánovacej fáze.

Neustále sa hovorí o tom, že sa obstarávanie ide zjednodušovať. Kedy sa ale zjednoduší? Za 20 rokov zjednodušovania sa to nepodarilo. Zákon sa mení v priemere triapolkrát za rok. Politici povedia, že zvýšia limity, lenže tým sa zasa ruší súťaž a konkurencia. Keď sa napríklad povie, že sa súťaží až od milióna eur, vylúčia sa zo súťaženia malé zákazky. Cenou za zjednodušenie je obmedzenie hospodárskej súťaže.

EÚ sa snaží o zelenú tranzíciu aj cez takzvanú taxonómiu EÚ, pričom tá sa dotkne aj verejného obstarávania. Sme na to pripravení?

Je to jedna z ďalších tém, kde Slovensko zaostáva. Taxonómia sa teraz veľmi rozvíja v súkromnom sektore. Realizovať sa bude hlavne cez banky a finančné úvery, ale prejde to aj do verejného obstarávania. Európska komisia pripravuje sadu nariadení a cez verejné obstarávanie to budeme musieť zohľadňovať.

Nie sme však na to pripravení, nakoľko ide o prierezové témy, ktoré sa týkajú rôznych ministerstiev. Je potrebný medzirezortný prístup, aby sme si aspoň zmapovali, ktoré komodity a predmety obstarávania budú podliehať sprísneným zeleným pravidlám a ako to pretavíme do verejných obstarávaní, ktoré realizujú aj obecné či mestské úrady, kde odbornosť môže byť ešte menšia než je bežné.

České ministerstvo pre miestny rozvoj sa týmto zaoberá a mali by už tento rok k tomu vydať materiál odborného charakteru. V nami navrhovanej národnej stratégii sme upozorňovali na to, že na Slovensku súťažíme takmer vždy na najnižšiu cenu a nezohľadňujeme všetky enviromentálne, sociálne alebo inovatívne parametre. Ako členský štát sa tomu však nevyhneme.

Ako funguje kontrola verejného obstarávania a prečo sa u nás kontroluje oproti niektorým iným krajinám takmer všetko?

Staré programové obdobie bolo poznačené tým, že aj jedna veľká kauza vyústila do zmeny v legislatíve a do sprísnenia pravidiel. Pravidlá sme si sprísňovali toľko, až to celý systém takmer zastavilo. Tak vznikla ambícia kontrolovať často a všetko. Navyše výstupy kontroly nebývajú rovnaké. Na rôznych stupňoch sú právne názory na podmienky alebo požiadavky tendra rozdielne.

Posledná novela chcela tiež urobiť jediný kontrolný orgán na verejné obstarávanie. Mali sme dostať okolo 150 zamestnancov, ktorí sem mali prejsť z ministerstiev. Realita je však taká, že neprešiel ani jeden. V tomto roku sme podľa nábehovej krivky mali mať 50 nových kontrolórov, máme ich len 36, no ani jeden nebol transferovaný z ministerstiev. Tie si svoje kapacity chceli ponechať. Robíme preto výberové konania a snažíme sa kontrolórov nájsť.

Samostatnou kapitolou je obstarávanie IT. V tejto oblasti je problémom aj takzvaný vendor lock-in, teda uzamknutie na jedného dodávateľa.

Áno, toto je ďalší problém. Typický vendor lock-in vznikol, keď štátne inštitúcie v 90. rokoch kúpili softvér, ktorý sa začal používať, no nemali za jeho používanie na seba riadne prevedené majetkové práva. Dodávateľ sa tam zakorenil a potom sa už nemohlo súťažiť. Pôvodné kontrakty vypršali, no verejný obstarávateľ nemohol robiť súťaž, lebo si nedojednal správne licenčné podmienky. Okolo roku 2005, kedy už platil zákon kompatibilný s európskymi pravidlami, nikto na toto nebral ohľad.

Aké je riešenie tohto problému?

Tento problém je náročné odstrániť, lebo nové európske pohľady hovoria, že verejní obstarávatelia sa s tým majú vysporiadať. Ťažko sa to robí, keď nároky na odovzdanie napríklad autorských práv môžu byť pre štát veľmi drahé. Ak sa dodávateľ rozhodne, že práva neposkytne, štátna správa má obmedzené možnosti. Môže to napríklad celé nahradiť novou súťažou, čo však môže byť ešte drahšie a časovo náročné.

Ďalšia vec je faktický vendor lock-in. Aj keď autorské práva sú vyriešené, je potrebné mať programátorov, ktorí to vedia popísať a spravovať. Štát je v tomto často slabý. My za to, samozrejme, dávame pokuty, ktoré zákon predpisuje. Avšak nie je to riešenie, pretože potom stále hráme takú hru, že rezorty si vypočítajú pokutu, vypočítajú si koľko by ich stálo nahradenie softvérov a či na to majú odborníkov. Často dospejú k riešeniu, že radšej zaplatia úradu pokutu, lebo sa nevedia z toho vymaniť alebo nemajú financie na iné riešenie.

V súvislosti s verejným obstarávaním sa udialo niekoľko káuz. V lete tohto roka upozornila IT Asociácia Slovenska na prešľap štátnej akciovky Slovensko IT. Riešili ste tento problém?

Išlo o obstarávanie pracovných síl v IT, ktoré sa realizovalo cez dynamické nákupné systémy. Ide o novšie postupy obstarávania, kde sa nerobí veľká klasická súťaž, ktorej výsledkom je zmluva o dielo, ale najímajú sa kapacity alebo iba určité čiastkové plnenia IT. Je potrebné povedať, že na toto sú rôzne pohľady. Nákupná technika dynamických systémov je pomerne nová a na úrade sa to riešilo. Výsledkom konaní bolo, že sa to môže robiť, ak ide o bežne dostupné služby na trhu.

Je to vágna definícia, no je veľmi dôležité, ako je zadefinované plnenie. Ak by sa takto vyvíjal robustný systém typu štátna pokladnica, tak to cez dynamický nákupný systém možné nie je. Ak sa tým najímajú IT kapacity, ktoré riešia napríklad webový server či súčasti modulárneho IT systému, je to v poriadku. Hlavnú odpoveď by mal však na túto otázku dať trh, lebo zákon aj európska smernica hovorí, že všetko bežne dostupné môžete cez dynamické systémy kupovať. Pozerali sme sa aj na to, či sa to používa aj v iných krajinách, a áno, deje sa to.

Takže v legislatíve našli medzeru, ktorú využili a neexistuje jednoznačný pohľad na to, či to bolo v poriadku?

Povedať by to mal trh. Nemôžem povedať, že je to celé nelegálne. Môže to byť aj nelegálny postup, ale sú prípady, kedy to môže verejný obstarávateľ použiť legálne. Dôležitý je konkrétny prípad. Všetko závisí v akej fáze to kto napadne a čo sa tam reálne nakúpilo. Všeobecne by som to však neoznačoval za problémovú nákupnú techniku.

Úrad tesne pred koncom čerpania eurofondov nasadil nový systém eForms, s ktorým majú niektoré organizácie problémy. Prečo ste sa tak rozhodli?

Nešlo o rozhodnutie úradu. Ide o povinnosť vyplývajúcu z európskeho nariadenia, kde bol konečný termín stanovený na 25. októbra tohto roka. Takto bol nastavený celý projekt, založený ešte mojím predchodcom. Na úrade sme urobili všetko preto, aby sme ho zachránili, nakoľko implementáciu a nasadenie veľmi komplikovali technické problémy nášho dodávateľa.

S nasadením systému vznikli aj obavy o čerpanie eurofondov. Môže byť ohrozené?

Systém bol približne dva týždne v stave tranzície a istý čas bol aj vypnutý. Vtedy nastala panika, že niekto príde o zákazku. Dva týždne v čase obstarávania však nie sú prekážkou, aby sme takto katastroficky opisovali čerpanie eurofondov. Výpadok neohrozil žiadnu súťaž.

Aké výzvy stoja pred úradom v rámci rozvoja a zlepšenia verejného obstarávania?

Výziev je veľa. Žiaľ, sme orgán, ktorý nemôže tvoriť legislatívu. Bola nám odobraná aj Elektronická platforma verejného obstarávania, čiže ani túto oblasť nemôžeme ovplyvňovať a rozvíjať. Zostali nám dve hlavné kompetencie, kontrolná a metodická. Uvidíme, aké bude nakoniec rozdelenie kompetencií, či líder má byť MIRRI alebo Úrad podpredsedu vlády.

Od toho potom bude závisieť aj odpoveď na vašu otázku. Ak nás nezrušia, čo sme už tiež počuli, mali by sme zostať kontrolnou inštitúciou a metodickým úradom. Máme plány vytvárať vzorové súťažné podklady, riešiť musíme aj zanedbané dáta či softvéry. Chceme robiť to, čo sa niekoľko rokov zanedbávalo, nakoľko je tu obrovský technologický dlh.

Peter Kubovič

Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako expert a špecialista v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave. Ďalšie pracovné skúsenosti má z vedúcich pozícií v meste Trnava a na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí. V rámci ÚVO zastával niekoľko pozícií. Od roku 2020 je členom rady Úradu pre verejné obstarávanie a od roku 2022 je jeho predsedom.

Zdroj:  https://www.trend.sk/ekonomika/predseda-uvo-procesy-su-stale-dlhe-kazda-kauza-nam-sprisni-legislativu-goldplating-pretrvava

Fotografia: TREND

Spracované podľa internetovej stránky: Úrad pre verejné obstarávanie