Nový podcast je o postupe ÚVO v prvostupňovom správnom konaní o uložení sankcie

Na ÚVO môže okrem prvostupňového správneho konania o uložení sankcie prebiehať aj druhostupňové správne konanie o uložení sankcie, ktoré na to prvostupňové nadväzuje. Úrad tak vystupuje v správnych konaniach o uložení sankcie dvojako. "V súlade so správnym poriadkom a organizačným poriadkom úradu prvostupňové správne konanie o uložení sankcie vedie odbor legislatívno-právny úradu. V prípade, ak účastník konania podá voči rozhodnutiu, ktoré je výsledkom prvostupňového správneho konania o uložení pokuty, rozklad, nasleduje druhostupňové správne konanie," povedal J. Hošo. V rámci tohto konania predseda úradu ako druhostupňový správny orgán rozhoduje o podanom rozklade.

Zodpovednosť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa
Úrad vedie správne konanie o uložení sankcie na jednej strane voči verejným obstarávateľom a obstarávateľom, čiže voči subjektom zodpovedným za proces verejného obstarávania, resp. za splnenie povinností podľa zákona o verejnom obstarávaní počas jeho priebehu. "Na tomto mieste je potrebné uviesť, že subjektom zodpovedným za plnenie povinností podľa zákona o verejnom obstarávaní, a teda aj potenciálnym účastníkom konania je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ a nie subjekt, ktorý bol zazmluvnený na realizáciu procesu verejného obstarávania," upozornil J. Hošo.

Účastník konania sa môže vyjadriť k podkladu pre rozhodnutie
ÚVO umožňuje účastníkovi konania, aby sa s podkladom pre vydanie rozhodnutia oboznámil osobne. Účasť na oboznámení sa s podkladom pre rozhodnutie je právom účastníka konania, nie však jeho povinnosťou. Úrad preto rovnako zväčša v oznámení o začatí správneho konania vyzýva účastníka konania, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k podkladu pre vydanie rozhodnutia písomne, ak mu je tento podklad známy a osobnú účasť na oboznámení nepovažuje za potrebnú.

Účastník konania má podľa J. Hoša možnosť vyjadriť sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie osobne na oboznámení, alebo písomne v stanovenej lehote. "Takéto oboznámenie si však nemožno zamieňať s predbežným prejednaním sporu podľa Civilného sporového poriadku," doplnil J. Hošo.

Ani dotované osoby nemôžu obchádzať zákon
Úrad nie je oprávnený v zmysle zákona o verejnom obstarávaní sankcionovať tzv. dotované osoby. Zákon mu to totiž nedovoľuje, keďže jasne uvádza, že úrad uloží pokutu verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. Dotované osoby nespomína. "Uvedené však neznamená, že dotované osoby, ktoré postupujú jedným z postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, môžu porušovať tento zákon," poznamenal J. Hošo. Sankčný mechanizmus voči týmto osobám podľa neho nastavujú subjekty, ktoré im poskytujú finančné prostriedky na realizáciu konkrétnej zákazky.

Sankcie za porušenie zákona majú okrem represívnej funkcie aj výchovnú a preventívnu funkciu. "Výchovná funkcia správneho trestania spočíva v apele na účastníka konania, aby pri zadávaní zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní dodržiaval povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o verejnom obstarávaní. Preventívna funkcia sa prejavuje v snahe do budúcnosti odradiť ostatných potenciálnych páchateľov správnych deliktov od takéhoto konania," uviedol J. Hošo. Obe tieto funkcie sa podľa neho navyše prejavujú v tom, že všetky rozhodnutia ÚVO o uložení sankcie sa zverejňujú na jeho stránke.

Celý podcast si môžete vypočuť tu.

Zdroj: Úrad pre verejné obstarávanie